Michoacán
Michoacán de Ocampo je jeden z tridsaťjeden štátov Mexika. Zaberá plochu 58 599 km². Hraničí s mexickými štátmi Colima a Jalisco na západe, Guanajuato a Querétaro na severe, Mexiko na východe, Guerrero na juhovýchode a s Tichým oceánom na juhu. V roku 2012 v štáte Michoacán žilo 4 412 767 obyvateľov. Hlavným mestom je Morelia.
| Michoacán de Ocampo | |||
| štát | |||
 | |||
|
|||
| Oficiálny názov: Estado Libre y Soberano de Michoacán | |||
| Štát |  | ||
|---|---|---|---|
| Hlavné mesto | Morelia | ||
| Rozloha | 58 599 km² (5 859 900 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 4 412 767 (2012) | ||
| Vznik | 22. december 1823 | ||
| Guvernér | Salvador Jara Guerrero | ||
| Časové pásmo | CST (UTC -6) | ||
| - letný čas | CDT (UTC -5) | ||
| PSČ | 58-61 | ||
| Počet obcí | 113 | ||
 Poloha štátu v Mexiku Poloha štátu v Mexiku
| |||
| Wikimedia Commons: Michoacán | |||
| Webová stránka: Oficiálna stránka | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Názov štátu pochádza z jazyka nahuatl, kde michhuah znamená "rybár" a cān znamená miesto. Odkazuje k tradícii rybolovu na jazere Pátzcuaro. Priezvisko "de Ocampo" pripomína niekdajšieho politika Melchora Ocampa. Pôvodnými obyvateľmi boli Purepečovia, časť z nich doteraz hovorí vlastným jazykom. Domorodé Taraskánske kráľovstvo si dokázalo udržať nezávislosť od Aztéckej ríše, pamiatkou na toto obdobie sú pyramídy v Tzintzuntzan. V roku 1530 oblasť dobyli Španieli, v roku 1540 bol založený v Patzcuaro kňazský seminár ako prvá vysoká škola na americkom kontinente, jeho nástupcom je od roku 1917 Universidad Michoacana de San Nicolás de Hidalgo. Michoacán bol jedným z centier vojny za nezávislosť, pochádzal odtiaľto cisár Agustín de Iturbide. Prudké boje tu prebiehali za mexickej revolúcie, kedy región ovládal Francisco Madero. Ako guvernér Michoacán začal svoju politickú kariéru aj prezident Lázaro Cárdenas del Río, na ktorého počesť bolo v roku 1970 významné prístavné mesto Los Llanitos premenované na Lázaro Cárdenas.
Územím štátu prechádza horské pásmo Sierra Madre del Sur, v tunajších lesoch prezimuje danaus sťahovavý. Vulkanická činnosť je doposiaľ živá, o čom svedčí vznik sopky Paricutín v roku 1943. Najdôležitejšími riekami sú Lerma a Balsas, ktoré vďaka svojej prudkosti a vysokému prietoku slúžia na výrobu elektrickej energie. Poľnohospodárstvo Michoacánu je závislé od sezónneho zavlažovania, pestuje sa kukurica, cirok, avokádo a cukrová trstina, rozvinutá je aj živočíšna výroba. Ťaží sa železo a zinok. Dôležitým zdrojom príjmov je turistika: mesto Morelia bolo pre svojráznu architektúru zaradené na Zoznam svetového dedičstva, množstvo návštevníkov lákajú tradičné búrlivé oslavy 2. novembra (Día de Muertos).
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michoacán na českej Wikipédii.