Michal Slivka (archeológ)

Narodil sa ako druhé z troch detí spišského roľníka Michala Slivku a jeho ženy Kataríny, v mladosti musel tvrdo pracovať na rodinnom hospodárstve, jeho otec totiž odmietol vstúpiť do JRD.[1][2] Komunistická perzekúcie sa jeho rodiny silne dotkla, Slivka bol napríklad vo svojich 11 rokoch svedkom toho, ako jeho otca na zemi kopú príslušníci ŠtB. Michalov strýko Ján bol ako katolícky kňaz väznený v ťažkých žalároch. Aj napriek odporu režimu Michala Slivku rodičia v roku 1954 zapísali na náboženstvo. Rodinou bol vedený k záujmu o históriu a tradície, na písacom stroji napr. prepisoval životopis Jána Vojtaššáka, ktorý bol následne tajne šírený. V tej dobe si tiež obľúbil návštevy prírody Slovenského raja.[1]

Od roku 1963 študoval na Strednej priemyselnej škole geologickej a baníckej v Spišskej Novej Vsi. V roku 1965 sa stal členom Krúžku historikov Spiša pri Slovenskej historickej spoločnosti. V roku 1967, kedy končil strednú školu, mal za sebou už prvý amatérsky archeologický objav zlatej náušnice z doby bronzovej v lokalite Myšia hôrka pri Spišskom Štvrtku a zároveň už publikoval vlastné články v Matičnom čítaní, Katolíckych novinách, Spišských hlasoch a Podtatranských novinách. Hoci si jeho matka želala, aby sa stal kňazom, rozhodol sa pre štúdium archeológie. Najprv ale krátko nastúpil na Pedagogickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove, avšak už po dvoch mesiacoch začal pracovať ako technik Archeologického ústavu SAV v Nitre. V roku 1968 nastúpil na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a zapojil sa do študentských protestov proti sovietskej okupácii, v roku 1969 absolvoval zahraničný výskum v Alésia vo Francúzsku. Kvôli protikomunistickému postoju bol v roku 1972 zo štúdií vylúčený, vďaka zásahu a proti vôli ÚV KSS bol opäť externe prijatý na fakultu a v roku 1974 úspešne obhájil diplomovú prácu Slovanské osídlenie východného Slovenska.[1]

V tej dobe sa Slivka oženil, s manželkou Tonkou mali dve deti. Roku 1975 absolvoval rok povinnej základnej vojenskej služby a začal pracovať na odbore pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove, neskôr v Bratislave. Počas týchto rokov vykonal v skromných podmienkach archeologický prieskum na mnohých slovenských hradoch a kostoloch. V roku 1980 obhájil rigoróznu prácu a dostal titul PhDr. Od roku 1981 pracoval opäť na Archeologickom ústave v Nitre a roku 1983 začal archeologický prieskum v lokalite zaniknutého kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji, od roku 1986 za podpory mládežníckej skupiny Strom života, kde sa okrem študentov stretávali aj disidenti a politickí väzni. Tento prieskum aj mládežnícke akcie trvajú dodnes.[1]

Po Nežnej revolúcii sa stal členom Kresťanskodemokratického hnutia. V roku 1992 sa mu podarilo obnoviť Trnavskú univerzitu, tá bola slávnostne otvorená za účasti Otta Habsburského, Ivana Havla či britského ministra Johna Pattena, na univerzite vyučovali m.i. Jan Sokol alebo Roger Scruton. Sám Slivka zastával v rokoch 1993 – 1995 funkciu prvého predsedu akademického senátu a v roku 1994 sa stal docentom. Z univerzity však v roku 1996 odišiel na univerzitu do Bratislavy, kde v rokoch 1998 – 2004 viedol Katedru archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Na fakulte teraz pôsobí ako emeritný docent. Externe prednášal na Katolíckej univerzite v Ružomberku a Masarykovej univerzite v Brne.[1]

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Michal Slivka (archeolog) na českej Wikipédii.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michal Slivka (archeológ)

• Osobné stránky
• Archeológ Michal Slivka žije v srdci Raja už tridsaťpäť rokov - Korzár Spiš SME.sk, 24. 8. 2018