Metrum (poézia)

Metrum (z gr. metron miera) je ideálna schéma básnického rytmu, ktorá je skôr abstrakciou ako konkrétnou formou verša. V realizácii vždy dochádza k istým nepravidelnostiam – odklonom od normy a vopred stanovenej schémy, ktorou je metrum. K úplnej zhode metra a rytmu dochádza iba v niektorých prípadoch.[1]

Prozodické podklady pre vznik metra

Metrum sa vždy buduje na prozodických vlastnostiach a fonologických danostiach jazyka.[1] V antickej metrickej sústave sa rozoznávalo buď osem-deväť základných metier, alebo sa rozoznávali len dve pôvodné metrá (daktylský hexameter a trimeter jambický), od ktorých sa odvodzovali ostatné metrá. [2] V súčasnosti sa spravidla rozlišujú štyri veršové systémy, ktoré sú podkladom pre vznik osobitného typu metra:[1]

  • časomerný prozodický systém založený na striedaní krátkych a dlhých slabík (obyčajne bez rýmov), ktorý v slovenskej literatúre dominoval najmä v období klasicizmu, v predštúrovskej poézii (básne J. Hollého, J. Kollára a i.), [3]
  • sylabický prozodický systém založený na výskyte rovnakého počtu slabík vo verši, ktorý sa udomácnil v slovenčine v štúrovskom období (používal ho J. Kráľ, S. Chalupka a i.) a ktorý vychádza z ľudovej slovesnosti, kde bol jediným prozodickým systémom,[4]
  • sylabotonický prozodický systém, ktorý sa buduje na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík a na zachovaní rovnakého počtu slabík v jednotlivých veršoch (obdobie od P. O. Hviezdoslava),[5]
  • tonický prozodický systém, ktorý vyžaduje rovnaký počet prízvukov v jednotlivých veršoch (je typický pre anglickú a čiastočnej aj ruskú poéziu).[1]

Metrum a rytmus

S metrom je úzko spätý rytmus verša ako model, abstraktná schéma, spočívajúca v pravidelnom opakovaní určitých fónických elementov, ktoré sa zúčastňujú na rytme, ale aj prvkov s protikladnou tendenciou, ktoré narušujú ich pravidelné opakovanie vo verši. Metrum normuje prvky, takže rytmus je výsledkom jedinečnosti v procese tvorby: realizáciou autorského zámeru, témy, žánru atď.[2]

Metrum a metrika

Vedná disciplína zaoberajúca sa metrom sa nazýva metrika. Okrem prozodických systémov je jej náplňou aj teória rýmu a sčasti aj strofika.[1]

Referencie
  1. ŽILKA, T.: Metrum. In: Poetický slovník, 1987, s. 155 – 156.
  2. I. Verzológia - disciplína poetiky. In: ŠTRAUS, F.: Základy slovenskej verzológie, 2003.
  3. Časomerný prozodický systém. In: ŽILKA, T.: Poetický slovník, 1987, s. 168.
  4. Sylabický prozodický systém. In: ŽILKA, T.: Poetický slovník, 1987, s. 174.
  5. Sylabotonický prozodický systém. In: ŽILKA, T.: Poetický slovník, 1987, s. 174.

Literatúra
  • ŠTRAUS, František: Základy slovenskej verzológie. 1. vydanie. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2003. 251 s. ISBN 80-88878-81-0.
  • ŽILKA, Tibor: Poetický slovník 439 s. Bratislava: Tatran, 1987.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.