Mesiace Saturna
Saturnove mesiace sú prirodzené satelity planéty Saturn. Na základe charakteru obežných dráh sú Saturnove satelity rozdeľované do niekoľkých skupín, zvyčajne nazývaných rodinami.
Pastierske mesiace
Tieto mesiace obiehajú vo vnútri a pri okraji jednotlivých prstencov Saturnu v rovnakom zmysle, ako sa otáča planéta okolo svojej osi (tzv. priame alebo prográdne dráhy). Ich gravitačný vplyv je zodpovedný jednak za vytváranie ostrých okrajov prstencov (zaháňajú zblúdilé čiastočky prstencov naspäť ako pastieri ovce do stáda, odtiaľ ich názov), za vznik delenia prstencov (medzier v prstencoch) a vytváranie gravitačných vĺn v štruktúre prstencov. Ich rotácia okolo osi je viazaná. Do tejto rodiny patria mesiace Pan, Atlas, Prometheus, Pandora, Epimetheus a Janus a doteraz nepotvrdené a nepomenované mesiace S/2004 S4, S/2004 S3 a S/2005 S1.
Rodina vnútorných mesiacov
Táto skupina mesiacov obieha v Saturnovom veľmi riedkom prstenci E. Pohybujú sa po stabilných prográdnych kruhových dráhach s malým sklonom k Saturnovmu rovníku. Jej členmi sú relatívne veľké mesiace Mimas, Enceladus, Tethys a Dione a veľmi malé objekty Methone a Pallene.
Koorbitálne mesiace
Pod týmto pojmom sa rozumejú skupiny mesiacov obiehajúcich po identických dráhach, ktoré sú tvorené jedným veľkým mesiacom a dvoma drobnými telesami, nachádzajúcimi sa v Lagrangeových bodoch L4 a L5. Pohybujú sa po stabilných prográdnych kruhových dráhach s malým sklonom k Saturnovmu rovníku. Ich rotácia okolo osi je viazaná. V Saturnovom systéme ide o dve rodiny:
Rodina Tethys
Tvoria ju ako riadiace teleso mesiac Tethys a ako podriadené telesá Telesto a Calypso.
Rodina Dione
Tvoria ju ako riadiace teleso mesiac Dione a ako podriadené telesá Polydeuces a Helene.
Rodina vonkajších veľkých mesiacov
Všetky tieto objekty obiehajú mimo prstenca E. Skupinu tvoria mesiace Rhea, Hyperion, Titan a Japetus. Titan je v dráhovej rezonancii 3:4 s Hyperionom. Titan, Rhea a Japetus sú (v tomto poradí), tri najväčšie mesiace Saturna a majú približne guľatý tvar. Hyperion je od nich oveľa menší s nepravidelným tvarom.
Titan
Titan je najväčší a najhustejší z dosiaľ známych mesiacov Saturna. So svojim priemerom 5 150 km je väčší ako planéta Merkúr. Je jediným známym mesiacom s hustou a nepriehľadnou atmosférou, ktorá bráni priamemu pohľadu na jeho povrch. O povrchu vedci nemali presné predstavy až do pristátia kozmickej sondy (sonda Huygens) začiatkom roku 2005. Po jej pristátí sa Titan stal jediným mesiacom cudzej planéty, na ktorom pristála kozmická sonda. Atmosféra pozostáva najmä z dusíka, o ktorom sa predpokladá, že by mohol byť sopečného pôvodu. Okrem hustej atmosféry je unikátny tým, že v jeho atmosfére aj na jeho povrchu sa nachádza veľké množstvo rôznych organických molekúl.
Povrch Titanu je relatívne mladý, čo svedčí o komplexnej a neustále prebiehajúcej geologickej činnosti. Infračervený prieskum povrchu ukázal, že na povrchu mesiaca sú útvary, ktoré sa interpretujú ako oceány, ľadovce a pevniny. Vedci predpokladajú, že Titan je vybudovaný zrejme z rovnakých dielov kremičitanov a molekúl NH3.H2O a CH4.H2O. Povrchové teploty sa pohybujú okolo −179 °C (94 K). Už dávno sa predpokladala existencia jazier tekutých uhľovodíkov na povrchu Titanu, ale až v roku 2008 bola potvrdená na základe údajov zo sondy Cassini.
Rhea
Rhea má guľový tvar s priemerom 1 528 km, čo z nej robí druhý najväčší mesiac Saturna. Po prelete sondy Voyager 1, ktorá urobila snímky tohto mesiaca s rozlíšením 1 km astronómovia zistili, že povrch mesiaca pokrýva čistý biely ľad. Mesiac sa skladá zo zmesi vodného ľadu a kremičitých hornín s približne rovnakým zastúpením. Nedá sa vylúčiť, že Rhea má jadro z kameňa. Jej povrch je husto pokrytý impaktnými krátermi. Pretože Rhea nemá nijakú atmosféru, na kráteroch nie sú viditeľné žiadne stopy po erózii. Údaje zo sondy Cassini priniesli dôkazy o tom, že Rhea je ako jediný známy mesiac obklopená prstencom.
Japetus
Stredným priemerom 1 436 km sa Japetus radí na tretie miesto medzi Saturnovými mesiacmi. Jeho hustota je veľmi nízka, iba 1,27 g/cm3, takže možno predpokladať, že sa skladá prevažne z vodného ľadu s prímesou silikátových hornín. Jeho pologule majú odlišnú odrazivosť. Jedna z nich, Cassini Regio, je oveľa tmavšia ako druhá. Príčina tohto javu doteraz nie je uspokojivo vysvetlená. Na prelome rokov 2004 a 2005 zhotovila sonda Cassini veľa snímok Japeta, ktorých rozlíšenie je lepšie ako v prípade snímok sondy Voyager 2.
Kvôli svojej vzdialenej, sklonenej orbite je Japetus jediný veľký mesiac, z ktorého povrchu by boli prstence Saturna jasne viditeľné. Z ostatných veľkých mesiacov by z prstencov boli viditeľné iba ich okraje.
Rodina Inuitov
Tieto veľmi malé mesiace obiehajú planétu vo vzdialenosti 11 až 18 mil. km po dráhach so sklonom 45° až 50° k Saturnovmu rovníku. Pravdepodobne ide o planétky zachytené gravitačným poľom Saturna, ktoré však môžu opäť opustiť. Sú pomenované po eskimáckych (inuitských) bohoch. Rodinu tvoria mesiace Kiviuq, Ijiraq, Paaliaq a Siarnaq a doteraz nepotvrdený a nepomenovaný objekt S/2004 S11.
Rodina Nórov
Tieto väčšinou veľmi malé mesiace obiehajú planétu vo vzdialenostiach 13 až 21 mil. km po retrográdnych dráhach (obiehajú proti zmyslu rotácie planéty) so sklonom 147° až 176° k Saturnovmu rovníku. Pravdepodobne ide o planétky zachytené gravitačným poľom Saturna, ktoré však môžu opäť opustiť. S výnimkou najväčšieho člena Phoebe sú pomenované po bohoch severskej (nórskej) mytológie: Skathi, Mundilfari, Narvi, Suttungr, Thymr a Ymir. K skupine patrí tiež doteraz nepomenované objekty S/2004 S13, S/2004 S17, S/2004 S15, S/2004 S10, S/2004 S12, S/2004 S18, S/2004 S9, S/2004 S7, S/2004 S14, S/2004 S8 a S/2004 S16.
Skupina Galov
Tieto veľmi malé mesiace obiehajú planétu vo vzdialenosti 16 až 18 mil. km po priamych (prográdnych) dráhach so sklonom 33 až 35 k Saturnovmu rovníku. Pravdepodobne ide o planétky zachytené gravitačným poľom Saturna, ktoré však môžu opäť opustiť. Sú pomenované po galských bohoch: Albiorix, Erripao a Tarvos.
Zoznam mesiacov
| Meno | Označenie | Elementy dráhy | Rozmer (km) | Magnitúda | Rok objavu | Objaviteľ | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| definit. | predbežné | veľká polos (103 km) | excentricita | Sklon dráhy (°) | doba obehu (dni) | |||||
| Pan | XVIII | S/1981 S13 | 133,6 | 0,000 | 0,000 | 0,575 | 25,6 | 19 | 1990 | M. Showalter / Voyager 2 |
| Daphnis | XXXV | S/2005 S1 | 136,5 | 0,000 | 0,000 | 0,590 | 7 | 2005 | C. C. Porco et al. / Cassini | |
| Atlas | XV | S/1980 S28 | 137,7 | 0,000 | 0,300 | 0,602 | 18,5×17,2×13,5 (16) | 18,5 | 1980 | R. Terrile / Voyager 1 |
| Prometheus | XVI | S/1980 S27 | 139,4 | 0,002 | 0,000 | 0,613 | 74×50×34 (50) | 15,5 | S. A. Collins / Voyager 1 | |
| Pandora | XVII | S/1980 S26 | 141,7 | 0,004 | 0,000 | 0,628 | 55×44×31 (42) | 16 | ||
| Epimetheus | XI | S/1980 S3 | 151,4 | 0,009 | 0,340 | 0,694 | 69×55×55 (59) | 15 | J. Fountain, S. Larson, H. Reitsema, B. Smith / Voyager 1 | |
| Janus | X | S/1980 S1 | 151,5 | 0,007 | 0,140 | 0,695 | 97×95×77 (89) | 14 | 1966 | A. Dollfus |
| Mimas | I | 185,5 | 0,020 | 1,530 | 0,942 | 209×196×191 (199) | 12,5 | 1789 | W. Herschel | |
| Methone | XXXII | S/2004 S1 | 194,3 | 0,001 | 0,018 | 1,010 | 3 | 2004 | C. C. Porco et al. / Cassini | |
| Pallene | XXXIII | S/2004 S2 | 212,3 | 0,004 | 0,181 | 1,140 | 4 | |||
| Enceladus | II | 238,0 | 0,004 | 0,000 | 1,370 | 256×247×245 (249) | 11,5 | 1789 | W. Herschel | |
| Telesto | XIII | S/1980 S13 | 294,7 | 0,001 | 1,158 | 1,888 | 15×12,5×7,5 (11) | 18 | 1980 | B. Smith, H. Reitsema, S. Larson, J. Fountain / Voyager 1 |
| Tethys | III | 0,000 | 0,168 | 1,888 | 536×528×526 (530) | 10 | 1684 | G. D. Cassini | ||
| Calypso | XIV | S/1980 S25 | 0,018 | 0,171 | 1,888 | 15×8×8 (10) | 18,5 | 1980 | D. Pascu, K. Seidelmann, W. Baum, D. Currie | |
| Polydeuces | XXXIV | S/2004 S5 | 377,4 | 0,018 | 0,171 | 2,740 | 4 | 2004 | C. C. Porco et al. / Cassini | |
| Dione | IV | 0,002 | 0,020 | 2,737 | 1120 | 10 | 1684 | G. D. Cassini | ||
| Helene | XII | S/1980 S6 | 0,005 | 0,000 | 2,737 | 18×16×15 (16) | 18 | 1980 | P. Laques, J. Lecacheux | |
| Rhea | V | 527,0 | 0,001 | 0,350 | 4,52 | 1528 | 9 | 1672 | G. D. Cassini | |
| Titan | VI | 1 221,8 | 0,029 | 0,330 | 15,95 | 5150 | 8 | 1655 | C. Huygens | |
| Hyperion | VII | 1 481,1 | 0,104 | 0,430 | 21,28 | 185×140×113 (143) | 14 | 1848 | W. Bond, W. Lassell | |
| Japetus | VIII | 3 561,3 | 0,028 | 14,720 | 79,3 | 1436 | 10,5 | 1671 | G. D. Cassini | |
| Kiviuq | XXIV | S/2000 S5 | 11 370,0 | 0,330 | 48,700 | 449,0 | 7 | 22,0 | 2000 | B. Gladman |
| Ijiraq | XXII | S/2000 S6 | 11 440,0 | 0,320 | 49,100 | 451,0 | 5 | 22,6 | J. J. Kavelaars, B. Gladman | |
| Phoebe | IX | 12 952,0 | 0,163 | 175,300 | 550,5 | 115×110×105 (110) | 16 | 1898 | W. Pickering | |
| Paaliaq | XX | S/2000 S2 | 15 200,0 | 0,360 | 47,200 | 687,0 | 10 | 21,3 | 2000 | B. Gladman |
| Skathi | XXVII | S/2000 S8 | 15 650,0 | 0,270 | 148,500 | 729,0 | 3 | 23,6 | J. J. Kavelaars, B. Gladman | |
| Albiorix | XXVI | S/2000 S11 | 16 390,0 | 0,480 | 34,000 | 738,0 | 13 | 20,5 | M. Holman, T. B. Spahr | |
| S/2004 S11 | 16 950,0 | 0,336 | 41,000 | 822,0 | 3 | 24,1 | 2005 | D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna | ||
| Erriapo | XXVIII | S/2000 S10 | 17 610,0 | 0,470 | 33,500 | 871,0 | 4 | 23,0 | 2000 | J. J. Kavelaars, B. Gladman |
| Skoll | XLVII | S/2006 S8 | 17 665,0 | 0,464 | 161,200 | 878,3 | 6 | 24,5 | 2006 | |
| Siarnaq | XXIX | S/2000 S3 | 18 160,0 | 0,290 | 45,600 | 893,0 | 16 | 20,1 | 2000 | B. Gladman, J. J. Kavelaars |
| Tarvos | XXI | S/2000 S4 | 18 240,0 | 0,540 | 34,900 | 926,0 | 7 | 22,1 | 2000 | J. J. Kavelaars, B. Gladman |
| S/2004 S13 | 18 450,0 | 0,273 | 167,400 | 906,0 | 3 | 24,5 | 2005 | D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna | ||
| S/2004 S17 | 18 600,0 | 0,259 | 166,600 | 986,0 | 2 | 25,2 | ||||
| Mundilfari | XXV | S/2000 S9 | 18 710,0 | 0,210 | 169,400 | 951,0 | 3 | 23,8 | 2000 | B. Gladman, J. J. Kavelaars |
| Narvi | XXXI | S/2003 S1 | 18 720,0 | 0,350 | 134,600 | 956,0 | 3 | 23,8 | 2003 | S. S. Sheppard |
| S/2004 S15 | 18 750,0 | 0,180 | 156,900 | 1008,0 | 3 | 24,2 | 2005 | D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna | ||
| S/2004 S10 | 19 350,0 | 0,241 | 167,000 | 1026,0 | 3 | 24,4 | ||||
| Suttungr | XXIII | S/2000 S12 | 19 470,0 | 0,110 | 175,800 | 1017,0 | 3 | 23,9 | 2000 | B. Gladman, J. J. Kavelaars |
| S/2004 S12 | 19 650,0 | 0,401 | 164,000 | 1048,0 | 3 | 24,8 | 2005 | D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna | ||
| S/2004 S18 | 19 650,0 | 0,795 | 147,400 | 1052,0 | 3 | 23,8 | ||||
| S/2004 S9 | 19 800,0 | 0,235 | 157,600 | 1077,0 | 3 | 24,7 | ||||
| S/2004 S7 | 19 800,0 | 0,580 | 165,100 | 1103,0 | 3 | 24,5 | ||||
| S/2004 S14 | 19 950,0 | 0,292 | 162,700 | 1081,0 | 3 | 24,4 | ||||
| Thrymr | XXX | S/2000 S7 | 20 470,0 | 0,470 | 175,000 | 1089,0 | 3 | 23,9 | 2000 | B. Gladman, J. J. Kavelaars |
| S/2004 S8 | 22 200,0 | 0,213 | 168,000 | 1355,0 | 3 | 24,6 | 2005 | D. Jewitt, S. Sheppard, J. Kleyna | ||
| S/2004 S16 | 22 200,0 | 0,135 | 163,000 | 1271,0 | 2 | 25,0 | ||||
| Ymir | XIX | S/2000 S1 | 23 100,0 | 0,330 | 173,100 | 1312,0 | 8 | 21,7 | 2000 | B. Gladman |
| Meno | Označenie | Elementy dráhy | Rozmer (km) | Magnitúda | Rok objavu | Objaviteľ | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| definit. | predbežné | veľká polos (103 km) | výstrednosť | Sklon dráhy (°) | doba obehu (dni) | |||||
| Kari | XLV | S/2006 S2 | 22 118,0 | 0,478 | 156,300 | 1 233,6 | 7 | 23,9 | 2006 | |
| Surtur | XLVIII | S/2006 S7 | 22 707,0 | 0,451 | 177,500 | 1 297,7 | 6 | 24,8 | 2006 | |
| Loge | XLVI | S/2006 S5 | 23 065,0 | 0,187 | 167,900 | 1 312,0 | 6 | 24,6 | 2006 | |
| S/2006 S1 | 18 981,1 | 0,130 | 154,200 | 970,0 | 6 | 24,6 | 2006 | |||
| S/2006 S3 | 21 132,0 | 0,471 | 150,800 | 1 142,0 | 6 | 24,6 | 2006 | |||
| S/2006 S4 | 18 105,0 | 0,374 | 172,700 | 905,0 | 6 | 24,4 | 2006 | |||
| S/2006 S6 | 18 600,0 | 0,192 | 162,900 | 942,0 | 6 | 24,7 | 2006 | |||
| S/2007 S1 | 17 920,0 | 0,107 | 49,860 | 895,0 | 7 | 23,9 | 2007 | |||
| S/2007 S2 | 16 560,0 | 0,218 | 176,700 | 800,0 | 6 | 24,4 | 2007 | |||
| S/2007 S3 | 20 518,5 | 0,130 | 177,200 | 1 100,0 | 5 | 24,9 | 2007 | |||
Poznámky: Magnitúda – je uvedená stredná hodnota magnitúdy (zdanlivej hviezdnej veľkosti) v opozícii Saturnu so Zemou. – Rozmer – je uvedený stredný priemer telesa (v prípade telies nepravidelného tvaru sú v zátvorke uvedené veľkosti hlavných osí trojosého elipsoidu aproximujúceho tvar mesiaca); pri malých telesách sú rozmery odhadnuté na základe pozorovanej magnitúdy a predpokladaného albeda týchto telies (0,04).
