Severská mytológia

Severská mytológia je súhrn povestí, legiend a predstáv o hrdinoch, bohoch, vzniku, účelu a konci sveta pochádzajúci od germánskych kmeňov obývajúcich Škandinávsky polostrov a jeho okolie. Ide napr. o Nórov, Švédov alebo Dánov, ktorých spája spoločná vikingská minulosť. V širšom zmysle ide o staré náboženské predstavy spoločné všetkým germánskym kmeňom, teda napr. aj Anglom alebo Sasom. Tí však prijali kresťanstvo oveľa skôr ako severania. K severskej mytológii sa niekedy tiež radí fínska mytológia.

Thor na kresťanskej kresbe

Severský Panteón tvoria dve skupiny bohov, vojnoví Asovia a Vanovia spojovaní s plodnosťou. Za najvyššieho boha sa dá považovať Odin, jeden z troch prvotných bohov a patrón mágie a rún, Thor, boh hromu a blesku a Frey, boh plodnosti. Okrem bohov existujú aj zlí obri, svetlí alfovia a tiež čierni alfovia (trpaslíci). V severskej mytológii tiež existuje pomerne nejasný systém deviatich svetov spojených svetovým jaseňom Yggdrasilom, v ktorých sídlia spomínané stvorenia, ľudia a duše mŕtvych.

Stvorenie sveta

Na začiatku sveta existovala len priepasť Ginnungagap medzi Niflheimom na severe, ríšou chladu a hmly a Múspellheimom na juhu, ríšou ohňa. V Niflheime sa nachádzala všetkopohlcujúca studňa Hwergelmir, z ktorej vytieklo dvanásť riek, ktorých voda stále zamŕzala. Na túto masu ľadu začalo pôsobiť teplo z Múspellheimu a z kvapiek vzniknutých z roztápajúceho ľadu povstal mrazivý obor Ymir. Súčasne s ním vznikla na mlieko bohatá krava Audhumla, ktorej mliekom sa živil. Tá však začala olizovať slaný kameň (alebo aj slanú ľadovú kryhu), prvý deň z ľadu vystúpili vlasy, druhý deň hlava a tretí deň celý muž, praotec Asov Buri. Medzitým Ymirovi v ľavom podpazuší vznikol muž a žena, trením nôh o seba vznikol šesťhlavý obor Thrudgelm. Buri nevedno ako splodil syna Bora, ktorý si vzal za manželku obryňu Bestlu, dcéru obra Bolthorna a spolu splodili troch synov menom Odin, Vili a Vel. Tí videli ako sa z hermafrodita Ymira rodia stále noví obri a preto sa rozhodli zabiť jeho i jeho potomkov. V krvi zabitého praotca obrov sa utopili všetci obri až na Thrudgelmirovho syna Bergelmiho a jeho ženy. Mŕtve telo odtiahli Borovi synovia doprostred Ginnungagapu a začali z neho tvoriť svet. Z jeho mäsa vytvorili krajinu, z kostí hory, z krvi moria a rieky, z vlasov stromy a z mozgu oblaky. Do svetových strán postavili škriatkov nazývaných Ausbui, Westra, Sudre a Nord, a z Ymirovho obočia vytvorili múr chrániaci svet ľudí pred obrami. Nakoniec vyzdvihli na nebo jeho lebku a do nej uschovali ohnivú iskru z Múspellheimu čím stvorili Slnko.

Ľudia vznikli tak, že keď Odin, Vili a Vel prechádzali po morskom pobreží narazili na vyplavené stromy vdýchli im život, prvý muž sa volal Ask ("jaseň") a prvá žena Embla ("jiva"). Jeden z bohov im vdýchol život, druhý im dal rozum a pohyb a tretiu podobu a zmysly. Potom sa bohovia odobrali do Asgardu, ktorý spojili s Midgardom, svetom ľudí, dúhovým mostom nazývaným Bifröst.

Posmrtný život

S výnimkou zabitých na bojovom poli a utopených odchádza duša mŕtvych do ríše Niflheim (alebo tiež Helheim či Nifhel). Podľa niektorých predstáv mŕtvi večne chodia po veľmi kamenistomvresovisku zarastenom tŕnistými rastlinami a musia sa prebrodiť cez rieku plnú ostrých úlomkov ľadu. Duše utopených odchádzajú k bohyni Ran, manželke Aegiho, boha mora a zabití v bitke odchádzajú do Valhally, kde sa cvičia v boji na Ragnarök.

Literárne zdroje

Iné projekty

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Severská mytologie na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.