Maximilián III. Habsburský

Narodil sa ako deviate dieťa / šiesty syn (tretí, ktorý dosiahol dospelosť) zo šestnástich potomkov cisára Maximiliána II. a španielskej infantky Márie; ako taký bol vnukom cisára Ferdinanda I. i jeho brata Karola V..

Na rozdiel od svojich starších bratov Rudolfa, Ernesta, Albrechta a Václava, vychovávaných na dvore svojho strýka Filipa II. v Španielsku, boli Maximilián a jeho brat Matej vychovávaní na vyznaním otvorenejšom viedenskom dvore.

Ako tretí syn Maximiliána II. nemal nádej na vládu v habsburskej monarchii a hľadal teda uplatnenie v cirkevnej kariére. Po otcovej smrti sa snažil s podporou svojho brata cisára Rudolfa II. získať niektorý z významných biskupských úradov v ríši. Až roku 1585 sa mu podarilo obsadiť dôležitú pozíciu v ráde nemeckých rytierov, funkciu koadjútora, ktorá mu zaručovala nástupníctvo v úrade veľmajstra. Stal sa tak prvým v reťazci habsburských veľmajstrov, trvajúcim až do zániku monarchie.

V roku 1587, keď sa uvoľnila poľská kráľovská koruna, sa arcivojvoda Maximilián stal jedným z najvážnejších kandidátov na tento trón. Z kandidatúry postupne vytlačil svojho strýka Ferdinanda Tirolského a aj brata Ernesta. Nakoniec bol zvolený väčšinou poľských stavov jeho najvážnejší protivník, švédsky princ Žigmund III. Vasa. Prohabsburská menšina však zvolila Maximiliána a ten sa rozhodol voľbu prijať a trón si vybojovať. V septembri zložil v Olomouci pred vyslancami poľskej šľachty kráľovský sľub a vzápätí vpadol so slabou armádou do Poľska. V januári roku 1588 bol pri ústupe do Sliezska v bitke pri Byčine porazený a zajatý poľským kancelárom a vplyvným Žigmundovým priaznivcom Jánom Zamojským. Po viac ako jeden a pol ročnom zajatí bol prepustený na základe bedzinsko-bytomskej zmluvy. Poľskej koruny sa zriekol až o deväť rokov neskôr v roku 1598.

Ruský cár Boris Godunov si ho vyhliadol ako ženícha pre svoju dcéru Xéniu a v roku 1599 k Maximiliánovi vypravil na pytačky posolstvo vedené A. Vlasevom. Zamýšľal dať svojej dcére "k večnej vláde" Tverské kniežatstvo a rozdeliť Poľsko medzi Rusko, Xéniinho ženícha a cára. Avšak Godunov potreboval, aby dcérin manžel žil v Rusku. Zo zamýšľaného plánu však vzišlo predovšetkým preto, že Maximiliánovo prestúpenie k pravoslávnej viere bolo základnou, avšak neakceptovateľnou podmienkou sobáša.