Maxim Leonidovič Traňkov

Traňkov vytvoril pár s Marijou Muchortovovou v roku 2003.[11] Trénovala ich Ľudmila Velikovová a Nikolaj Velikov.[2] V prvej spoločnej sezóne vyhrali bronzovú medailu na finále Grand Prix juniorov a na Majstrovstvách sveta juniorov 2004 a zvíťazili na juniorských majstrovstvách Ruska. V nasledujúcej sezóne 2004/2005 vyhrali zlaté medaily na všetkých súťažiach série „Grand Prix juniorov“, ktorých sa zúčastnili. Debutovali v seniorskej sérii „Grand Prix“ na súťaži „Cup of Russia 2004“, kde skončili na 6. mieste. Vo víťaznej sérii pokračovali na finálovej súťaži „Grand Prix juniorov“ a na Majstrovstvách sveta juniorov 2005.

V sezóne 2005/2006 sa Traňkov a Muchortovová zúčastnili dvoch súťaží série „Grand Prix“ - „Skate Canada“ (skončili na 7. mieste) a „Cup of Russia“ (4. miesto). Na seniorských Majstrovstvách Ruska 2006 získali bronzovú medailu, ktorá im zabezpečila ich prvú účasť na Majstrovstvách sveta 2006 po tom, čo svoju účasť na MS odriekli Tatiana Toťmianinová a Maxim Marinin. Traňkov s Muchortovovou skončili na 12. mieste.

Pár sa čoskoro stal povestný svojím búrlivým partnerstvom s častými hádkami a trénerskými zmenami.[12][13] Velikovovci navrhovali Traňkovovi zmenu partnerky za Tatianu Volosožarovú, k zmene však nedošlo, keďže po Majstrovstvách sveta 2006 v Calgary Traňkov s Muchortovovou prešli k Tamare Moskvinovej.[3] Ako povedal Traňkov: „Bola to iniciatíva samotnej Tamary Nikolajevny [Moskvinovej]. Pristúpila k nám na majstrovstvách sveta v Calgary a navrhla, aby sme trénovali v jej skupine. Moskvinová je veľmi dobrý stratég. Snaží sa o to, aby na vrchole boli práve jej zverenci, čo je prirodzené.“[3] Spory medzi partnermi vrátane hlasných hádok nielen počas tréningov sa ale ďalej stupňovali a ani Moskvinovej sa nedarilo priviesť pár k rozumu.[3][14] Moskvinová nabádala Traňkova, aby uvažoval o zmene partnerky. Zvažovali osloviť Volosožarovú, ale nakoniec ju neoslovili, keďže v tom čase korčuľovala so Stanislavom Morozovom a okrem profesionálneho vzťahu boli partnermi aj v súkromí, preto predpokladali, že by so zmenou Volosožarová nesúhlasila.[3] Keďže hádky pokračovali, Moskvinová pristúpila k radikálnemu kroku, ukončila s párom spoluprácu a pár prešiel k trénerovi Arturovi Dmitrijevovi v auguste 2006.[11][15] V rozhovore v roku 2011 Traňkov priznal, že naozaj neboli ideálni žiaci a vyjadril pochopenie nad rozhodnutím Moskvinovej: „Úprimne povedané, keby som ja bol na jej [Moskvinovej] mieste, vyhodil by som nás ešte skôr.“[3] Ani ďalšia zmena trénera páru nepomohla, a tak uvažovali nad rozchodom. Tatiana Tarasovová ich však odhovorila a oslovila Olega Vasilieva, aby ich trénoval.[12] Pár s ním začal trénovať v decembri 2006.[11][13]

Traňkov a Muchortovová na ME 2010

Počas sezóny 2006/2007 sa Traňkov s Muchortovovou zúčastnili dvoch súťaží série „Grand Prix“ - „Skate America 2006“ (skončili 5.) a „Cup of Russia 2006“ (skončili na 7. mieste). V januári 2007 vyhrali Majstrovstvá Ruska s náskokom 14 bodov pred striebornými medailistami Julijou Obertasovou a Sergejom Slavnovom, ale Majstrovstiev Európy 2007 sa nezúčastnili kvôli zraneniu Muchortovovej. Do sezóny sa vrátili na majstrovstvách sveta a skončili na 11. mieste.

V nasledujúcej sezóne získali Traňkov s Muchortovovou svoju prvú medailu na podujatí série „Grand Prix“. Na súťaži „Trophée Eric Bompard 2007“ vyhrali bronzovú medailu. Na druhej súťaži série - „Cup of Russia 2007“ skončili tesne za medailovou pozíciou, na štvrtom mieste. Na Majstrovstvách Ruska 2008 sa im nepodarilo obhájiť titul a skončili so stratou 10 bodov na druhom mieste za Juko Kavagutiovou a Alexandrom Smirnovom. Strieborní skončili aj na Majstrovstvách Európy 2008, kde síce porazili Kavagutiovú so Smirnovom, ale porazili ich nemeckí reprezentanti Aljona Savchenková a Robin Szolkowy. V Göteborgu na majstrovstvách sveta obsadili 7. miesto po tom, ako musel Traňkov kvôli problémom s kostýmom prerušiť voľnú jazdu. Kostým mu škrtil ľavú ruku, čo spôsobilo bolestivý opuch. Po prestrihnutí rukáva a krátkej prestávke pár mohol svoje vystúpenie dokončiť.[6] Ako povedal tréner Vasiliev, Traňkov mal už niekoľko mesiacov problémy s ramenom a podstupoval liečbu.[16] Po skončení sezóny sa Vasiliev zameral na zlepšenie Traňkovovej techniky korčuľovania, aby odstránil jeho nesprávne návyky, ktoré boli zanedbané trénermi ešte v Perme.[16] Rovnako pracovali na trojitej twistovanej zdvíhanej figúre a zvýšení technickej náročnosti jázd.[16]

V priebehu predchádzajúcej sezóny Traňkov korčuľoval s poranením krku, ktoré sa prvýkrát objavilo počas súťaží „Grand Prix“.[16] Ako povedal, „mám vykĺbený prvý krčný stavec, a to je ten, ktorý drží hlavu. Lekár mi povedal, že sa to nedá napraviť obyčajnou masážou, ale iba osteopatiou, ktorá si vyžaduje veľa času. Teraz to teda skúšame a mám pocit, že mi to pomáha. Mám obmedzenú pohyblivosť, moje telo sa už samo preorientovalo doľava kvôli skokom, ale aj pre všetko ostatné, a to nie je dobré. Momentálne je to lepšie a s rukou som už počas posledného jeden a pol mesiaca nemal žiadne problémy. Samozrejme, že som robil menej zdvíhacích a twistovaných vyhadzovaných prvkov, ale teraz pridávam a zdá sa, že je to v poriadku.“[16] Nejaký čas však kvôli Traňkovovmu zraneniu existovali pochybnosti o jeho budúcej krasokorčuliarskej kariére a Muchortovová skúšala korčuľovať s francúzskym krasokorčuliarom.[17][18]

V sezóne 2008/2009 zožali Traňkov s Muchortovovou veľa pochvál za svoj krátky program. Vyhrali medaily na súťažiach „Grand Prix“. Na „Skate America 2008“ získali bronzovú a na „Trophée Eric Bompard 2008“ striebornú medailu, čím sa kvalifikovali na svoje prvé seniorské finále série Grand Prix, kde skončili na 6. mieste. Na majstrovstvách Ruska získali striebornú medailu znovu za Kavagutiovou a Smirnovom a bronzovú na majstrovstvách Európy. Pozíciu oproti predchádzajúcej sezóne si vylepšili na majstrovstvách sveta, kde sa posunuli na 5. miesto.

V sezóne 2009/2010 bol nominovaný na súťaže série Grand Prix „Trophée Eric Bompard 2009“ a „Skate Canada 2009“. Na prvej vyhrali zlatú medailu, porazili dvojnásobných majstrov sveta Savchenkovú so Szolkowym a vylepšili si svoje osobné maximum v celkovom skóre.[19] Na druhej súťaži s umiestnili na 2. mieste a medailu (znovu bronzovú) vyhrali aj na majstrovstvách Európy. Hlavnou udalosťou sezóny bola krasokorčuliarska súťaž na Zimných olympijských hrách vo Vancouveri, kde skončili na siedmom mieste. Sezónu uzavreli v marci 2010 na majstrovstvách sveta v Turíne 4. miestom.

Krátko po skončení sezóny sa dvojica rozhodla pokračovať vo svojej kariére s novými partnermi.[12][20] Traňkov ako jeden z dôvodov uviedol napätie medzi ním, Muchortovovou a trénerom Vasilievom a chcel odísť z amatérskeho súťažného krasokorčuľovania.[17][18] Kvôli zmluvným záväzkom ešte Traňkov s Muchortovovou spoločne vystupovali na exhibíciách a šou až do konca apríla 2010.[21]

O vytvorení dvojice Traňkova s Ukrajinkou Tatianou Volosožarovou sa špekulovalo už niekoľko rokov, preto nikoho neprekvapilo, keď bolo vytvorenie tejto dvojice v marci 2010 aj oficiálne potvrdené.[21][22] Dovtedajší partner Tatiany Volosožarove, Stanislav Morozov, oznámil po skončení sezóny 2009/2010 ukončenie svojej kariéry (mal vtedy 31 rokov, Volosožarová 24), ale Volosožarová chcela pokračovať, preto hľadali pre ňu nového partnera[23][24]. Traňkov po sklamaní z predchádzajúceho partnerstva bol rozhodnutý skončiť so súťažným krasokorčuľovaním, pre návrat sa rozhodol, keď ho oslovil Morozov s ponukou na spoluprácu s Volosožarovou.[24] Ako povedal: „Pred majstrovstvami sveta v Turíne som bol pevne rozhodnutý, že ukončím kariéru. Práve vtedy mi zavolal Stas Morozov. Nebol som prekvapený, že volá, lebo už vtedy sme sa dobre poznali. Povedal mi, že Táňa [Volosožarová] hľadá nového partnera a navrhol mi, aby či by som s ňou nechcel skúsiť korčuľovať. Prirodzene, ja som hneď súhlasil, hoci som veľmi dobre vedel, aké bude ťažké rozísť sa s Mášou [Muchortovovou] a vytvoriť pár Volosožarová / Traňkov.“[23] Traňkov neskôr priznal, že korčuľovať s Volosožarovou chcel už v roku 2006.[23]

Traňkov sa presťahoval z Petrohradu do Moskvy[25], kde začal trénovať so svojou novou partnerkou od 17. mája 2010.[21] Ich trénerkou sa stala Nina Mozerová[7][26] a bývalý partner Stanislav Morozov asistentom trénerky. Pomáhal im s krasokorčuliarskou technikou a jednotlivými prvkami.[27][28] Igor Činajev im vytvoril choreografiu ku krátkemu programu a s Nikolajom Morozovom choreografiu k voľnej jazde.[23][25] Nový pár mal spočiatku problémy s rôznou technikou korčuľovania oboch partnerov; Volosožarová si musela zvyknúť na zmenu rýchlosti twistovaných prvkov a iné držanie pri odhadzovaných skokoch, zatiaľ čo Traňkov musel upraviť svoje skoky, aby zodpovedali jeho novej partnerke.[29]

Nový pár sa spočiatku zúčastnil v niekoľkých domácich ruských súťažiach a testoch.[26] Koncom decembra 2010 prvýkrát súťažili na Majstrovstvách Ruska 2011 a hneď získali titul, pričom porazili úradujúcich šampiónov a bronzových medailistov z majstrovstiev sveta Juko Kavagutiovú a Alexandra Smirnova.

Podľa pravidiel Medzinárodnej korčuliarskej únie nesmel pár súťažiť na medzinárodných podujatiach po dobu 1 roka od poslednej súťaže, v ktorej Volosožarová reprezentovala Ukrajinu (touto súťažou boli Zimné olympijské hry 2010).[25][28] Ako dôsledok tohto pravidla sa pár nezúčastnil viacerých prestížnych súťaží, okrem iného chýbal na súťažiach série „Grand Prix“ a na Majstrovstvách Európy 2011. Štartovať na medzinárodných pretekoch mohli až od 16. februára 2011, preto využili možnosť štartovať na súťaži „Mont Blanc Trophy 2011“, kde chceli získať minimálne technické skóre potrebné pre účasť na Majstrovstvách sveta 2011.[10] Minimálne technické skóre stanovené Medzinárodnou korčuliarskou úniou dvojica bez problémov dosiahla a takisto s veľkým náskokom (takmer 64 bodov pred druhým párom) súťaž vyhrala.[30] Pár priletel do Tokia, miesta konania majstrovstiev sveta, 11. marca 2011, tri hodiny pred veľkým zemetrasením a následnou vlnou cunami pri pobreží ostrova Honšú.[31] Podujatie sa preto nekonalo a preložilo sa do Moskvy.

Na Majstrovstvách sveta 2011 boli Traňkov s Volosožarovou tretí v krátkom programe, druhí vo voľnej jazde a celkovo vyhrali striebornú medailu, pričom porazili minuloročných majstrov sveta z Číny. Bola to prvá medaila z majstrovstiev sveta pre oboch krasokorčuliarov, ktorí dovtedy na majstrovstvách sveta skončili s predchádzajúcimi partnermi najvyššie na 4. mieste. Stali sa jednou z mála dvojíc, ktorej sa už v prvej spoločnej sezóne na medzinárodných podujatiach podarilo dosiahnuť medailovú pozíciu. Ich rýchly postup medzi špičku a potenciál pre budúcnosť okamžite vzbudili pozornosť médií na podujatí.[32] Volosožarová povedala: „Ani sme nepomysleli na striebornú medailu [pred majstrovstvami sveta]. Dúfali sme, že možno by sme mohli získať bronz. Výsledok bol pre nás úplne nečakaný. Najpôsobivejším momentom majstrovstiev pre nás bolo nadšenie divákov pred naším krátkym programom a nikdy nezabudnem na ich standing ovation po našej voľnej jazde.“[24][25]

Traňkov s Volosožarovou na súťaži „Trophée Eric Bompard 2011“

V medzisezónnom období vystupovali Traňkov s Volosožarovou v exhibičných šou a pripravovali sa na nadchádzajúcu sezónu v meste Novogorsk neďaleko Moskvy. Pár týždňov strávili aj v New Jersey.[25][33] V lete Traňkov utrpel zranenie ramena po páde na ľad, ktorého príčinou boli tupé korčule. Kvôli zraneniu partnera museli načas úplne vynechať tréningy zdvíhaných figúr.[34]

Traňkov s Volosožarovou začali sezónu 2011/2012 víťazstvami na oboch septembrových súťažiach, ktorých sa zúčastnili („Nebelhorn Trophy 2011“ a „Memoriál Ondreja Nepelu 2011“). Na Memoriáli Ondreja Nepelu v Bratislave si po páde Traňkov natrhol trieslovú šľachu.[34][35], čo značne skomplikovalo ďalšie tréningy dvojice. V sezóne 2011/2012 sa zúčastnili dvoch súťaží série „Grand Prix“. Vyhrali „Skate Canada 2011“ s celkovým skóre 201,38 bodu a rovnako vyhrali „Trophée Eric Bompard 2011“, čím sa kvalifikovali do finále Grand Prix.[36] Kvôli pretrvávajúcim problémom so zranenými trieslami partnera dvojica v súťaži zmenila párovú piruetu.[35] Po krátkom programe Traňkov s Volosožarovou viedli, ale vo voľnej jazde zvíťazili Savchenková so Szolkowym a stali sa aj celkovými víťazmi Finále Grand Prix. Traňkov s Volosožarovou skončili druhí so stratou iba 0,18 bodu na víťazov. Na tlačovej konferencii po skončení súťaže oznámili, že kvôli pretrvávajúcim zraneniam sa nezúčastnia Majstrovstiev Ruska 2012.[34][37]

Na Majstrovstvách Európy 2012 boli Traňkov s Volosožarovou prví v oboch častiach súťaže a vyhrali svoj prvý titul majstrov Európy.[38] Na Majstrovstvách sveta 2012 vo francúzskom Nice skončili v krátkom programe ôsmy po tom, čo obaja spadli počas špirály smrti.[39] Traňkov v reakcii na udalosť vyjadril pochybnosti nad kvalitou ľadu: „[Ľad] Je na niektorých miestach mäkký, inde krehký a drobivý. Možno to je vporiadku ak korčuľujete hneď po úprave ľadu, ale ak idete poslední v druhej skupine, potom to už je iný príbeh.“[40] Po voľnej jazde sa pár dostal na prvé miesto a vytvoril si nový osobný rekord 140,90 bodu vo voľnej jazde.[41] Celkovo skončili druhí len 0,11 bodu za Savchenkovou so Szolkowym a získali svoju druhú striebornú medailu z majstrovstiev sveta.

V rámci prípravy na nadchádzajúcu sezónu 2012/2013 strávil pár Volosožarová / Traňkov takmer tri mesiace v USA počas leta 2012 a neskôr strávili nejaký čas tréningom v Taliansku.[42]

Traňkov s Volosožarovou vyhrali obe súťaže série „Grand Prix“, na ktorých sa zúčastnili („Skate America 2012“, „Cup of Russia 2012“) a kvalifikovali sa do finále Grand Prix, ktoré sa konalo v ruskom meste Soči. V krátkom programe boli prví, mali druhú najlepšiu voľnú jazdu a získali zlatú medailu pred krajanmi Verou Bazarovovou s Jurijom Larionovom. Koncom roka 2012 získali svoj druhý titul na Majstrovstvách Ruska 2013. 20. januára 2013 zomrel Traňkovov otec na náhly srdcový infarkt, no napriek tomu sa Traňkov rozhodol nastúpiť s partnerkou na Majstrovstvá Európy v Záhrebe.[4] Umiestnili sa na prvom mieste v krátkom programe aj vo voľnej jazde a získali zlatú medailu s celkovým ziskom 212,45 bodu, čo bolo viac ako 7 bodov pred striebornými Savchenkovou so Szolkowym. Ako povedala Volosožarová neskôr na tlačovej konferencii: „Je ťažké radovať sa v takejto situácii, ale som rada, že sme sa rozhodli súťažiť.“[43]