Lucius Aelius Stilo Praeconinus

Lucius Aelius Stilo Praeconinus (154 – 74 pred Kr.) bol prvý rímsky filológ. Pochádzal z jazdeckej rodiny naklonenej nobilite z Lanuvia.

Cognomen Stilo (pero) dostal podľa toho, že písal reči na objednávku. Meno Praeconinus sa zasa viazalo k povolaniu jeho otca (praeco znamená po latinsky hlásateľ). Stilove prošľachtické sympatie boli také silné, že dobrovoľne nasledoval do vyhnanstva Quinta Caecilia Metella Numidica. V Ríme sa venoval vyučovaniu, hoci nebol učiteľom z povolania, a literárnej činnosti.

Praeconinovi najznámejší žiaci boli Varro a Cicero. Jeho blízkymi priateľmi zasa historik Lucius Coelius Antipater a satirik Gaius Lucilius. Obaja mu údajne venovali svoje diela. Podľa Cicerona sa Stilo radil k stoikom.

Z diela Lucia Aelia Stilona sa dochovali iba zlomky. Zaoberal sa problematikou autentickosti Plautových komédií (za pravých uznal 25 komédií, čiže o štyri viac ako jeho pokračovateľ Varro), spísal komentáre ku Carmen Saliare (Spevy Saliov) a Leges XII tabularum (Zákon dvanástich tabúľ). Niektorí odborníci mu pripisujú aj autorstvo rétorického spisu Ad Herennium.