Proskripcia

Proskripcia alebo proskribovanie[1] je verejné odsúdenie, postavenie osoby mimo zákon.

Termín vznikol v starovekom Ríme, išlo o zapísanie na verejný zoznam odsúdených, nepriateľov štátu. Osoby na tomto zozname bolo možné beztrestne zabiť, niekedy bolo trestom iba vyhnanstvo. Majetok odsúdených prepadol štátu.[2][3]

Sullove proskripcie

Sulla roku 82 pred Kr. porazil Mariovho syna, dal povraždiť Samnitov (vtedy spojencov populárov), skonfiškovať majetok svojich nepriateľov a stal sa doživotným diktátorom (prvýkrát v rímskych dejinách). Zaviedol prvýkrát proskripcie,[4] t. j. zoznamy nepohodlných ľudí (tu Mariových prívržencov), ktorých môže každý beztrestne zabiť.

Za zabitých boli vyplácané odmeny, otroci mohli za hlavu odsúdeného získať slobodu. Pomoc proskribovaným sa trestala. Mŕtvi nemali právo na pohreb a ich oplakávanie bolo zakázané. Ich telá niekedy zmrzačili a hodili do Tiberu. Deti a vnuci odsúdených stratili občianske práva.[5]

Referencie
  1. Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968
  2. Corpus Iuris Civilis, Digesta; Tomus I.. [s.l.] : EUROKÓDEX. 529 s. ISBN 978-80-89363-07-0.
  3. Frank N. Magill. The Ancient World: Dictionary of World Biography. [s.l.] : Routledge, 15 April 2013. Dostupné online. ISBN 978-1-135-45740-2. S. 1209–.
  4. MOUSOURAKIS, George. A Legal History of Rome. Abingdon : Routledge, 2007. 296 s. ISBN 978-1-134-13199-0. (46)
  5. O. F Robinson. Penal Practice and Penal Policy in Ancient Rome. [s.l.] : Taylor & Francis, 2007. 264 s. ISBN 978-0-203-96554-2. S. 37 – 38.

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.