Maratón (mesto)
Maratón alebo Marathón (starogr. Μαραθών – Marathón, novogr. Μαραθώνας – Marathonas) je mesto v Grécku, v kraji Atika, asi 40 km od Atén. Žije tu okolo 9 000 obyvateľov.
Maratón | |||
starogr. Μαραθών – Marathon, novogr. Μαραθώνας – Marathonas | |||
mesto | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Historický región | Atika | ||
Súradnice | 38°9′S 23°57′V | ||
Rozloha | 97,062 km² (9 706 ha) | ||
Obyvateľstvo | 8 802 | ||
Hustota | 90,68 obyv./km² | ||
Starosta | Spýros Zágaris | ||
PSČ | 190 07 | ||
Tel. predvoľba | 22940 | ||
Poloha mesta v Grécku
| |||
Webová stránka: www.marathon.gr | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
História
Mesto bolo v staroveku osídlené gréckym kmeňom Iónov a patrilo medzi významné grécke mestá. Meno dostalo podľa miestneho hrdinu Marathosa. Bolo však založené mýtickým atickým hrdinom Xuthosom.
Maratón je známy Bitkou pri Maratóne (490 pred Kr.), kde Aténčania spoločne s obyvateľmi mesta Plataje pod velením Miltiada porazili perzskú armádu na čele s kráľom Dareiom I. Víťazstvo potom podľa poveste Aténčanom zvestoval Feidippides, ktorý utekal do Atén a potom do Sparty. Na počesť tohto činu je pomenovaný maratónsky beh.
V rímskom a byzantskom období nebol Maratón dôležité mesto a po barbarských vpádoch z neho ostala malá dedina. V 15. stor. Atiku ovládli Turci. Ešte predtým sa v Atike – aj v Maratóne – usadili Arvaniti, kresťanskí Albánci. V 18. storočí sa v Maratóne usadili grécki pastieri Sarakacani z kraja Eurytania.
V 19. storočí po oslobodení Grécka spod tureckej nadvlády žilo v Maratóne iba okolo 500 obyvateľov. Boli to grécki Sarakacani a albanofónni Arvaniti, ktorí sa však považovali za Grékov.[chýba zdroj]
Začiatkom 20. storočia Maratón osídlili Gréci z Tesálie, po Grécko-tureckej výmene obyvateľov v roku 1923 sa tu usadilo aj niekoľko Maloázijských Grékov. Okolité dediny (okrem Nea Makri) sú osídlené hlavne Arvanitmi.