Manuel Oribe

Pochádzal z vojenskej a politickej rodiny, medzi jeho predkov patril i prvý guvernér Montevidea José Joaquín de Viana. Radil sa tak k mestskej elite a bol tým pádom úplným opakom ďalšieho bojovníka za nezávislosť Uruguaja a súčasne prvého prezidenta krajiny Fructuosa Riveru, ktorý pochádzal z vidieka, kde bola tiež jeho hlavná bašta podporovateľov. Oribe pôvodne patril, podobne ako viacerí významní bojovníci za nezávislosť Uruguaja, k vojsku José Gervasia Artigasa. Toto neúspešne bojovalo proti Portugalcom z Brazílie, ktorí v roku 1816 napadli a obsadili územie súčasného Uruguaja (vtedy nazývané Banda Oriental, teda Východný breh). Po Artigasovej porážke sa Oribe a niektorí ďalší bojovníci pridali na stranu Spojených provincii La Platy, kde našli útočisko. V roku 1825 sa Oribe spolu s Juanom Antoniom Lavallejom postavil na čelo malej skupiny, ktorá mala začať bojovať proti okupácii Banda Oriental. Skupina dostala pomenovanie Treinta y Tres Orientales, teda Tridsaťtri orientálcov, resp. Tridsaťtri východniarov a to podľa počtu svojich členov.[2] Bola podporovaná Spojenými provinciami La Platy, ktoré mali záujem o znovupripojenie územia Banda Oriental. Po vylodení sa však skupina rozrástla, až sa z nej stala pomerne významná vojenská sila. Pridal sa k nej aj kolaborant s okupantmi, no súčasne jeden z bývalých Artigasových veliteľov Fructuoso Rivera a spoločne postupne z Banda Oriental okupantov vytlačili. Územie sa im však k Spojeným provinciám La Platy nepodarilo po zásahu Veľkej Británie pripojiť a tak Spojené provincie La Platy vyhlásili Brazílii vojnu, ktorú po nakoniec vyhrali. Napriek tomu ani potom si územie Banda Oriental nepričlenili Spojené provincie k svojmu, znova po zásahu Veľkej Británie, ktorá prinútila obe bojujúce strany uznať nezávislosť Banda Oriental ako Uruguaja.[3]

Najväčšiu podporu v novom štáte však získal Rivera, ktorý sa v novembri 1830 stal historicky prvým prezidentom Uruguaja. Po viacerých vnútorných konfliktoch sa Rivera rozhodol vyhlásiť v roku 1835 voľby, ktoré vyhral práve Oribe a stal sa tak druhým prezidentom Uruguaja. Krátko po nástupe do funkcie sa dostal do konfliktu s Riverom, ktorý fakticky vládol vidieku, čomu sa Oribe snažil zabrániť. Začala tak občianska vojna. Oribe založil v tomto období Národnú stranu (Partido Nacional), zvanú tiež Biela strana (Partido Blanco), ktorá bola protikladom k strane Colorado, teda Červenej strane, ktorú viedol Rivera. Kvôli vojenským povinnostiam sa v roku 1838 Oribe funkcie prezidenta vzdal. Podporu v občianskej vojne hľadal opäť v susedných Spojených provinciách La Platy, podobne aj Rivera hľadal podporu v zahraničí, no v Európe. Počas konfliktu bol Rivera zvolený opäť za prezidenta, po skončení jeho mandátu sa však Oribe vyhlásil sám za protiprezidenta a krajina tak mala súčasne dvoch prezidentov. Občiansku vojnu nakoniec vyhrala strana Colorado, no už bez Riveru, ktorý medzi tým skončil v exile. Rozhodujúci vplyv v Uruguaji však v skutočnosti získali cudzie štáty. V ďalších rokoch sa Oribe ešte aktívne podieľal na vnútornej politike, no žiadny oficiálny post už nezastával. Zomrel v Montevideu, kde je aj pochovaný.[4]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Manuel Oribe