Fructuoso Rivera

Pochádzal z rodiny veľkostatkára a prakticky celý život žil a pôsobil na vidieku, kde bola hlavná základňa jeho podporovateľov. Rivera pôsobil na počiatku svojej kariéry vo vojsku najvýznamnejšieho uruguajského bojovníka za nezávislosť José Gervasia Artigasa. Patril k veliteľom tohto vojska a bojoval s ním proti brazílskym Portugalcom, ktorí v roku 1816 začali okupovať súčasné uruguajské územie (vtedy nazývané Banda Oriental, teda Východný breh). Rozhodujúcu výpravu proti Portugalcom v snahe ich vyhnať uskutočnili exulanti žijúci v susednom Buenos Aires a to Manuel Oribe a Juan Antonio Lavalleja. Výprava dostala pomenovanie Treinta y Tres Orientales, teda Tridsaťtri orientálcov, resp. Tridsaťtri východniarov, pričom k tejto sa nakoniec pripojil aj Rivera napriek tomu, že počas okupácie spolupracoval s okupantmi z Brazílie.[2] Výprave sa nakoniec podarilo okupantov poraziť, pričom ich vtedajšou snahou bolo pripojenie územia súčasného Uruguaja k susedným Spojeným provinciám La Platy, čo sa však kvôli zásahu Spojeného kráľovstva nepodarilo. Spojené provincie La Platy tak vyhlásili vojnu susednej portugalskej Brazílii v snahe predsa získať územie Uruguaja. Spojené provincie La Platy síce vojnu vyhrali, no po opätovnom zásahu Veľkej Británie museli aj s Brazíliou uznať úplnú nezávislosť Uruguaja. Po rôznych zložitých vnútorných dohodách sa nakoniec v roku 1830 Rivera stal prvým prezidentom Uruguaja. Nezávislosť však iba vyvolala vnútorné spory medzi bývalými spolubojovníkmi, čo viedlo k občianskej vojne, na ktorej sa Rivera aktívne podieľal. Počas nej sa stal prezidentom ešte raz, neskôr pôsobil ešte ako člen triumvirátu, ktorý vládol krajine miesto riadnej vlády. Počas tohto obdobia zomrel, čím skončila aj vláda triumvirátu. Pochovaný je v Metropolitnej katedrále v Montevideu.[3]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fructuoso Rivera