Madeleine Albrightová

Madeleine Albrightová sa narodila v pražskej židovskej rodine. Bola však pokrstená a vychovávaná ako katolíčka a o svojom židovskom pôvode sa, podľa nej, dozvedela až keď The Washington Post publikoval reportáž, v ktorej bolo spomenuté, že jej prarodičia a niekoľkí príbuzní sa stali obeťami holokaustu.[5]

Hneď po Hitlerovej okupácii zvyšku Česka v marci 1939 sa jej otcovi, diplomatovi Josefovi Korbelovi, podarilo aj s celou rodinou utiecť do Londýna, kde v suterénnom byte zažili nemecké bombardovanie. „Značnú časť detstva som prežila v protilietadlovom kryte a spievala som si, “ spomína Madeleine. Neskôr sa rodina presťahovala do mestečka Walton-on-Thames.

V čase keď sa jej otec ako pracovník česko-slovenskej exilovej vlády aktívne zúčastňoval boja proti Hitlerovi nastúpila šesťročná Madeleine do školy. Na vysvedčení z roku 1943 ju charakterizujú ako bystrú a živú žiačku, ktorá sa ľahko učí a učivo si dobre zapamätá. Známky mala dobré, iba zo zemepisu mala štvorku.[6]

Po vojne sa Korbelovci vrátili do Česko-Slovenska, ktoré vzápätí po komunistickom prevrate v roku 1948 opustili a usadili sa v Spojených štátoch v Colorade. Po absolvovaní Wellesley College sa Madeleine vydala a zapísala na postgraduálne štúdium na newyorskej Kolumbijskej univerzite. Počas prípravy na doktorát, ktorý získala v roku 1976 bol jej konzultant poľský rodák Zbigniew Brzezinski, ktorý patril k zarytým zástancom boja proti sovietskemu komunizmu počas studenej vojny v Demokratickej strane. Nasledujúce dva roky pracovala pre demokratického senátora za štát Maine, Edmunda Muskieho. Keď do administratívy Bieleho domu po víťazstve Jimmyho Cartera nastúpil Brzezinski, zobral ju so sebou. Mala na starosti vzťahy s Kongresom a robila sprostredkovateľku medzi Radou pre národnú bezpečnosť (NSC) a ministerstvom zahraničných vecí, ktoré riadil Muskie.

V osobnom živote sa jej nedarilo. Manžel ju po dvadsaťtriročnom manželstve opustil kvôli inej žene. V roku 1992 ju Antony Lake, poradca Billa Clintona pre otázky zahraničnej politiky, pozval do volebnej kampane. Na Clintona spravila dobrý dojem a ten ju po voľbách vymenoval za veľvyslankyňu USA pri OSN. Hneď nato ju vymenoval aj za vedúcu štábu pre spoluprácu s NSC. V týchto funkciách sa jej podarilo vybojovať rovnocenné miesto vo vláde s právom zúčastňovať sa na všetkých zasadnutiach NSC. Získala veľký vplyv na rozhodovanie o zahraničnej politike s ambíciou v nasledujúcom volebnom období uchádzať sa o post ministerky zahraničných vecí. Nakoniec ju Bill Clinton 5. decembra 1996 na to miesto navrhol a Madeleine Albrightová ho ihneď prijala. Senát ju schválil jednomyseľne.

• V roku 1996 na pôde OSN ostro reagovala na zostrelenie dvoch civilných lietadiel nad Kubou. Označila tento čin ako chladnokrvnú vraždu a neváhala použiť neslušné výrazy.
• Presvedčila Rusko, aby podporilo vyslanie amerických vojakov do Haiti, takže sa operácia uskutočnila pod záštitou OSN.
• Zasadila sa o nasadenie armády v Srbsku, keď rozpútalo vojnu v Bosne. Až letecké útoky donútili Srbov sadnúť si za rokovací stôl.
• Tým, že presvedčila spojencov, že zotrvanie Butrusa-Butrusa Ghálího vo funkcii generálneho tajomníka OSN je proti dlhodobým záujmom OSN, prekazila jeho opätovné zvolenie do funkcie. Spojené štáty mu vyčítali, že odmietol zredukovať prebujnený administratívny systém OSN.
• Zohrala významnú úlohu pri prvom rozšírení NATO o bývalých členov východného bloku, Poľsko, Česko a Maďarsko.
• Svoje postavenie a vplyv využila pri investovaní do niektorých podnikov v Kosove.[7]

Pravidelne sa zúčastňovala na zasadnutiach vlády a Kongresu, mnohokrát vystúpila v Rade pre národnú bezpečnosť a pred Senátom.

Podľa belehradského denníka Večernje novosti zarobila v roku 2011 Albrightovej spoločnosť Albright Group 20 miliónov eur na predaji podielu v kosovskom mobilnom operátorovi Ipko. Zisk podielu v operátorovi pripisuje srbská strana angažovanosti Albrightovej vo vojne v Kosove v rokoch 1998 – 1999 na strane kosovských Albáncov.[8]

1. Na plovárně, Madeleine Albright, Rozhovory Marka Ebena, iVysílaní ČT2 25. okt. 2005, online
2. Harry Maurer: A `Black Hole' Emits Some Light... Bloomberg, 25. Október 1998 (anglicky), online
3. Miroslav Kern: Voľby 1998 neodviali Mečiara ďaleko, sme.sk, 26. Sept. 2008, online
4. http://www.novinky.cz/zahranicni/amerika/269004-obama-udelil-albrightove-nejvyssi-americke-civilni-vyznamenani.html
5. ČT24. "Miluji své děti, svá vnoučata a Ameriku," říká Madeleine Albrightová [online]. Česká televize, 2012-10-27, [cit. 2014-07-24]. Dostupné online.
6. ALBRIGHTOVÁ, Madeleine. Madeleine. Praha : Práh, 2003. 551 s. ISBN 8072520792. S. 17. (česky)
7. Exministryně Albrightová skupuje v Kosovu klíčové podniky - http://www.ceskatelevize.cz/ct24/svet/192911-exministryne-albrightova-skupuje-v-kosovu-klicove-podniky/
8. TASR. Novosti: Albrightová zarobila na Kosove milióny. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2011-01-19. Dostupné online [cit. 2020-07-23]. ISSN 1335-4418.

• Blood, Thomas: Madeleine Albrightová : portrét ministryně zahraničí (orig. Madam secretary, česky Knižní klub, 1998)
• Albright, Madeleine: Madeleine : "Nejlepší ze všech možných světů"(orig. Madam secretary: a memoir by Madeleine Albright, česky Práh, 2003)
• Albright, Madeleine: Mocní a všemohoucí : úvahy o Bohu, Americe a mezinárodních vztazích (orig. Mighty and the Almighty, česky Práh, 2006)
• Albright, Madeleine: Doporučení budoucímu prezidentovi : Jak vrátit Americe dobrou pověst a vůdčí roli ve světě (orig. Memo to the president-elect, česky Práh, 2008)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Madeleine Albrightová

• Madeleine Albrightová (rozhovor z cyklu České televize "Na plovárně") - video on-line v archivu ČT
• Být ženou a diplomatkou

• časopis Výber (október 1997)