Geografia

Geografia (z starogr. γεωγραφία geografía – popis zeme, z predpony γεω- geo- od γε ge – zem a prípony -γραφία -grafía – -pis)[1] alebo zemepis je náuka (alebo súbor vedeckých disciplín) zaoberajúca sa krajinnou sférou, vzťahmi (najmä príčinnými) medzi systémom prírodného prostredia a systémom ľudskej spoločnosti (spoločensko-ekonomickou sférou) v priestore a čase. Vznikla zo snahy a jej cieľom teda je preskúmať a opísať Zem, dosiahnuť najlepšie využitie prírodných zdrojov, správne rozmiestniť výrobu a utvoriť najvhodnejšie prostredie pre ľudskú spoločnosť.

O učebnom predmete pozri geografia (pedagogika).
Model Zeme s rozčlenením na jednotlivé vrstvy
Schéma prvkov krajinnej sféry

Definujú ju dva základné princípy: priestorovosť a syntetickosť. Geografia objasňuje najmä pravidelnosti (alebo naopak jedinečnosti) rozmiestnenia kvalitatívne rôznych javov. Skúmajú sa prírodné územné celky („landšafty“) a človekom vytvorené priestorové jednotky: štáty, regióny, mestá a vidiecke obce. Ústredným bodom jej záujmu sú tiež prvky, štruktúry, komplexné vzťahy a procesy celosvetového geosystému. V rámci priestorovej analýzy sa geografia zaoberá pojmami ako vzdialenosť, smer, priestorové vzťahy, poloha, pohyb, interakcia a pod.

Geografia je veda na hraniciach medzi prírodnými, spoločenskými a technickými vedami. Zaraďuje sa medzi vedy o Zemi, tzv. geovedy.

Členenie

Geografia tvorí veľký jednotný systém geografických vied, ktorý je čoraz zložitejší. Rozčleniť súbor geografických vied je veľmi náročnou úlohou a vymedziť presné hranice medzi jej disciplínami takmer nemožné. Súbor geografických disciplín sa často označuje aj ako veľký vriaci kotol rôznych myšlienkových prúdov. Všeobecne sa prijíma dichotomické členenie na dve do istej miery protichodné disciplíny fyzickú geografiu a humánnu geografiu. Jednotlivé subdisciplíny z jednej či druhej strany však presahujú túto vyčlenenú hranicu či hranice s inými vednými disciplínami. Osobitné postavenie má regionálna geografia.

Diferenciácia geografie zatiaľ nie je ukončená, preto stále vznikajú a rozvíjajú sa nové čiastkové geografické vedné odbory. Do súboru geografických vied sa často zaraďujú aj aplikované vedy ako napríklad kartografia, geoinformatika, geoštatistika a pod. Kartografiu využívajú prakticky všetky geografické disciplíny, pretože vyjadrovanie geografických javov a zákonitostí pomocou máp patrí k nevyhnutným schopnostiam každého geografa.

Fyzická geografia
  • fyzická geografia: Študuje jednotlivé zložky prírodnej (fyzickogeografickej) sféry Zeme (napr. reliéf, vodstvo, klíma, pôda, rastlinstvo a živočíšstvo). Označuje sa tiež za vedu o systéme Zeme. Za najznámejšiu historickú postavu a zakladateľa fyzickej geografie ako modernej vedeckej disciplíny možno považovať Alexandra von Humboldta. Patrí sem:
    • litogeografia – geológia z geografického hľadiska
    • morfogeografia – z geografického hľadiska skúma morfologické štruktúry krajiny a využíva poznatky z geomorfológie
    • hydrogeografia – hydrológia z geografického hľadiska
      • limnografia – limnológia z geografického hľadiska – geografia stojacich vôd
      • potamografia – potamológia z geografického hľadiska – geografia tečúcich vôd
      • oceánografia – oceánológia z geografického hľadiska – geografia morí a oceánov
      • glaciografia – glaciológia z geografického hľadiska – geografia vody v pevnom skupenstve
    • klimageografia – klimatológia – podnebie Zeme z geografického hľadiska
    • pedogeografia – náuka o pôdach z geografického hľadiska, využíva poznatky pedológie
    • biogeografia
      • fytogeografia – geografia rastlinných spoločenstiev
      • zoogeografia – geografia živočíšnych spoločenstiev
    • geoekológia a krajinné plánovanie
    • environmentálna geografia
    • geonika – sleduje vplyvy činností človeka a ním vyvolaných aktivít na prírodné prostredie a interakciu prírodného a antropogénneho prostredia

Geomorfológia sa zaraďuje niekedy aj pod samostatné geologické disciplíny a napr. pedológia pod environmentálne.

Humánna geografia
  • humánna geografia (zemepis človeka, antropogeografia, geografia človeka, spoločensko-ekonomická geografia, socio-ekonomická geografia, sociálna geografia): Zaoberá sa človekom a jeho aktivitami v krajinnej sfére. Za zakladateľa tejto disciplíny ako modernej vedy možno považovať Carla Rittera. Patria sem najmä:

Regionálna geografia

Regionálna geografia je výsledok zlúčenia fyzickogeografických a humánnogeografických poznatkov aplikovaných na región. Tvorí komplexnú geografiu.

Medzi vyššie uvedenými disciplínami neexistujú jednoznačné hranice.Takisto existuje veľké množstvo ďalších disciplín na rozhraní humánnej geografie a disciplín z oblasti spoločenských vied.

Ďalšie disciplíny
  • priestorové plánovanie sa zaoberá praktickým využívaním metód, teórií a empirických geografických poznatkov používanými najmä verejným sektorom na ovplyvňovanie distribúcie ľudských aktivít v priestore rozličnej mierky. To zahŕňa lokálnu, regionálnu, národnú a medzinárodnú úroveň. Patrí sem:
    • Plánovanie miest/urbanizmus
    • Regionálne plánovanie
    • Teória plánovania

Priestorové plánovanie presahuje hranice medzi technickými, sociálnymi a prírodnými disciplínami. Plánovanie miest má blízko k urbanizmu a architektúre.

Metódy

Moderné metódy výskumu sú založené na dôkladných teoretických poznatkoch a terénnych analýzach základných prírodných a spoločenských zložiek študovaného územia. Expedičné a stacionárne metódy sa spájajú s mapovaním príslušných prírodných javov.

V 60-tych rokoch minulého storočia (éra tzv. kvantitatívnej revolúcie) v geografii došlo k nárastu matematicko-štatistických metód, modelovania. Pomáhajú pri kvantitatívnom hodnotení skúmaných javov. Teória systémov preniká dnes do geografických analýz a syntéz, čím napomáha geografii exaktnejšie vysvetlovať vzájomné súvislosti javov v priestore.

S rozvojom informatiky v geografii vznikla nová disciplína, geoinformatika, ktorá dnes naopak preniká do iných geovied, napr. do geológie či environmentalistiky, v podobe geografických informačných systémov (GIS)

Dejiny
Pozri hlavný článok: Dejiny geografie

Dejiny geografie ako jednej z najstarších vied vôbec siahajú ďaleko do histórie ľudstva. Zatiaľ čo mapy boli vyrábané a používané niekoľko tisícročí skôr (doklady sú o ich používaní Sumermi) prvou kultúrou, ktorá sa podujala na systematické a vedecké skúmanie Zeme boli až starovekí Gréci, ktorí aktívne rozvíjali geografiu ako vedu. V starovekom Ríme sa pri objavovaní nových krajín rozvinuli najmä nové kartografické techniky.

Počas stredovekého úpadku vied v Európe boli významnými geografmi a kartografmi Arabi, ktorý nadviazali na staroveké poznatky.

Nasledujúc cesty Marca Pola v 13.storočí, sa v Európe opäť rozšíril záujem o geografiu. Veľké objavné cesty v 16-tom a 17-tom storočí zvýšili záujem o presné geografické údaje z preskúmaných oblastí a počas 18-teho storočia dochádza k etablovaniu sa geografie ako modernej vedy na európskych univerzitách.

V období 19-teho a hlavne od polovice 20-teho storočia dochádza v geografii k veľkému nárastu poznania ako aj k rozvoju teoreticko-metodologického aparátu. Počas tohto obdobia prešla geografia štyrmi významnými obdobiami: environmentálny determinizmus, regionálna geografia, kvantitatívna revolúcia a kritická geografia.

Súčasná geografia je veľmi veľkou a rozmanitou vednou disciplínou, ktorá čerpá poznatky takmer z každej oblasti ľudského poznania ako aj prispieva k nemu.

Pracoviská geografie na Slovensku

Vysoké školy

Vedecké inštitúcie

Referencie
  1. Rejzek, Jiří (2001), „geografie“, Český etymologický slovník, Voznice: Leda, str. 185, ISBN 8085927853; Rejzek, Jiří (2001), „geo-“, Český etymologický slovník, Voznice: Leda, str. 185, ISBN 8085927853; Rejzek, Jiří (2001), „-grafie“, Český etymologický slovník, Voznice: Leda, str. 187, ISBN 8085927853

Literatúra

Externé zdroje
Geografický portál
Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.