M10 Wolverine
3-inch Gun Motor Carriage M10 bol americký stíhač tankov, zostrojený a používaný počas 2. svetovej vojny. Jeho vývoj sa začal v roku 1942 na základe požiadavkov armády. Stíhač tankov bol vyvinutý na podvozku tanku M4 Sherman. Mal vežu umiestenú viacej dozadu, v ktorej bol osadený trojpalcový kanón M7. Ako obranu nainštalovali guľomet Browning kalibru 12,7 mm. Do konca vojny bolo vyrobených 6406 kusov oboch verzií a 300 podvozkov ( použitých ako delostrelecké ťahače )
| 3-inch Gun Motor Carriage M10 | |
|---|---|
 3-inch GMC M10 v múzeu obrnenej techniky v Aberdeene | |
| Základná charakteristika | |
| Posádka | 5 |
| Dĺžka | 5,97 m |
| Šírka | 3,05 m |
| Výška | 2,89 m |
| Hmotnosť | 29,6 ton |
| Pancierovanie a výzbroj | |
| Pancierovanie | 12-57 mm |
| Hlavná zbraň | 3-inch Gun M7 s uchytením M5 |
| Sekundárne zbrane | guľomet kalibru 12,7 mm |
| Pohon a pohyb | |
| Pohon | M10: General Motors 6046 twin diesel; 375 hp (280 kW)
M10A1: Ford GAA V8; 450 hp (336 kW) |
| Odpruženie | torzné tyče |
| Max. rýchlosť | 51 km/h |
| Pomer výkon/hmotnosť | M10: 12.68 hp/tona
M10A1: 15.50 hp/tona |
| Dojazd | 300 km |
| Priechodnosť | |
Verzie
- M10 - základná verzia, dieselová podvozková skupina M4A2
- M10A1 - alternatívna verzia, benzínová podvozková skupina M4A3
Okrem Američanov bol používaný aj Spojeným kráľovstvom, ZSSR, Kanadou, Poľskom a Francúzskom. Stíhače tankov sa prvýkrát nasadili v Tunisku, potom v Normandii a na území Nemecka. Boli také účinné, že sa používali aj po 2. svetovej vojne. Ich následovníkom bol M36 Slugger (Jackson).
