T20 (tank)

Takmer okamžite po tom čo bol stredný tank M4 Sherman štandardizovaný, US Ordnance Department začala s vývojom jeho nástupcu. V túto dobu už táto organizácia pracovala na návrhu ťažko pancierového pechotného tanku, ktorý mal využívať časti tanku M4 a bol vyvíjaný pre britskú armádu. Nový projekt bol odštartovaný 25. mája 1942, ktorého pôvodné značenie bolo M4X.

S počiatkom vývoja tanku T20 US Ordnance Department vyvinula 3 typy stredných tankov založených na návrhu tanku T20. Typ T20, T22 a T23. Hlavný rozdiel medzi typmi T20, T22 a T23 bol výber prevodovky. Typ T20 využíval prevodovku s hydrodynamickým meničom momentu, typ T22 využíval 5 rýchlostnú mechanickú prevodovku podobnú prevodovke v tanku M4 a typ T23 využíval elektricky riadenú prevodovku. U všetkých modelov bola prevodovka presunutá do zadnej časti tanku, čo skrátilo dĺžku hnacieho hriadeľa. Zlé umiestnenie hnacieho hriadeľa na tankoch typu M3 a M4 malo za následok zvýšenie výšky vozidla vďaka vyššie umiestnenej veži.

S každým novým vzniknutým prototypom tanku zo série T20 bolo navrhnuté a vyskúšané rôzne vybavenie a doplnky tanku vrátane nových podvozkov tanku. Napríklad v raných verziách tanku T20 bol použitý nový podvozok na princípe horizontálneho špirálového pruženia (HVSS), ktorý bol neskôr montovaný na tank M4A3 Sherman, zatiaľ čo neskoršie typ T20E3 mal podvozok na princípe torzných tyčí.

Motor Ford GAN V8 s hydrodynamickým meničom momentu, prevodovkou typu Hydra-matic a podvozkom s horizontálnym špirálovým pružením, vybavený 76 mm kanónom M1.

• T20E1: Vybavený 75 mm automatickým kanónom a horizontálnym špirálovým pružením. Táto verzia bola neskôr zrušená a veža bola použitá na tank T22E1.
• T20E2: Vybavený 3 palcovým delom a odpružením pomocou torzných tyčí. Dokončené ako T20E3.
• T20E3: Vybavený 76 mm kanónom a odpružením pomocou torzných tyčí.

Z vyššie uvedených bol vyrobený len typ T20 a T20E3. Typ T20E3 bol vyrobený z typu T20E2. Séria T20 bola uznaná ako nevhodný kandidát na pozemné boje z dôvodu úniku oleja z prevodovky a prehrievaniu motorov.

Motor Ford GAN V8 s mechanickou prevodovkou z tanku M4.

• T22: Vybavený 76 mm kanónom a podvozkom s horizontálnym špirálovým pružením.
• T22E1: Vybavený kanónom kalibru 75 mm s nabíjacím automatom a horizontálnym špirálovým pružením.
• T22E2: Vybavený 3 palcovým delom a odpružením pomocou torzných tyčí.

Bol vyrobený len jeden prototyp tanku T22. Typ T22E1 bol pôvodný tank T22 s vežou z typu T20E1. Typ T22E2 vybavený 3 palcovým delom a odpružením pomocou torzných tyčí nebol nikdy vyrobený. Úpravy a presunutie prevodovky priniesli značné problémy, ktoré viedli k zrušeniu programu pre vývoj tankov T22. Automatický kanón kalibru 75 mm bol prvýkrát otestovaný na tomto tanku, ktorého maximálna palebná rýchlosť bola 20 rán za minútu, avšak v decembri roku 1944 bol vývoj tohto dela prerušený z dôvodu jeho nespoľahlivosti. K tomuto nedostatku taktiež prispela nutnosť výroby diel s vyšším kalibrom.

Motor Ford GAN V8 s elektrickou prevodovkou.

• T23: Vybavený 76 mm kanónom a vertikálnym špirálovým pružením.
• T23E3: Vybavený 76 mm kanónom a odpružením pomocou torzných tyčí.
• T23E4: Vybavený 76 mm kanónom a horizontálnym špirálovým pružením.

Taktiež ako typ T20 a T22, bol typ T23 s 75 mm automatickým kanónom a 3 palcovým delom plánovaný, ale nikdy nebol skonštruovaný. Typ T23 bol ako prvý z prototypov série T20, T22 a T23 skonštruovaný s uspokojivým výsledkom výbornej manévrovateľnosti. Návrh a vývoj tanku bol v máji 1943 označený ako „limitovaná edícia“ a bolo objednaných 250 kusov tankov typu T23, avšak jeho návrh nebol nikdy štandardizovaný a tank T23 nebol nikdy použitý v prednej línii. Vyrobené modely vybavené vežou z tanku T80 boli neskôr využité ako modifikovaná forma tanku M4 s lepším delom. Tank T23 nebol nikdy poslaný do služby, čiastočne z dôvodu nevyskúšaného systému prevodovky a čiastočne z dôvodu zlého rozloženia váhy tanku. Pri pokuse napraviť tieto nedostatky bol objednaný nový typ T23E3 s odpružením pomocou torzných tyčí a typ T23E4 s horizontálnym špirálovým pružením. Návrh typu T23E4 bol prerušený pred dokončením, ale typ T23E3 bol dokončený a odpruženie pomocou torzných tyčí znížilo záťaž tanku o 20% v porovnaní s typom T23.

Nebol to priamo vývoj spätý s vývojom stredných tankov T20, ale podobou a vzhľadom sú si podobné. Tank T21 bol návrh tanku, ktorý mal byť nástupcom ľahkých tankov M3 a M5 (Stuart). Bol založený na trupe a podvozku stredných tankov typu T20, ale ktorého pancierovanie bolo len 30 mm. Bol osadený delom 76 mm a vážil 24 ton. Návrh bol pripravený, ale tank bol uznaný ako príliš ťažký na zaradenie do triedy ľahkých tankov. Nakoniec bol koncept tanku T21 nahradený programom pre vývoj tanku T24, ktorý bol neskôr štandardizovaný ako tank M24 Chaffee.

S ich 76 mm kanónmi, odpružením pomocou torzných tyčí a nízkym profilom tanku boli typy T20E3 a T23E3 porovnateľné s ruským tankom T-34, ktorý mal 85 mm kanón a taktiež neskôr aj nemecké tanky Panzer IV. Oproti týmto návrhom sa stal tank M4 Sherman zastaraným a Ordnance Department požadovala, aby boli tanky typu T20E3 a T23E3 štandardizované ako M27 a M27B1 (júl 1943). Požiadavka bola ale odmietnutá a návrh sa nikdy nezačal masovo vyrábať.

S odmietnutím štandardizácie M27, Ordnance Department pokračovalo vo vývoji nových návrhov tankov s 90 mm kanónmi. Výsledkom tohto snaženia bol vývoj série tankov T25 a T26, čo boli odvodeniny a vylepšené základy tankov T23. Návrh T26 bol neskôr vylepšený na T26E3 a štandardizovaný ako M26 Pershing, ktorý bol neskôr ku koncu vojny vyslaný do služby.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku T20 (tank) na českej Wikipédii.