Lyzozóm
Lyzozómy sú sférické organely s jednoduchou membránou, ktoré vznikajú v Golgiho aparáte a obsahujú enzýmy kyslých hydroláz. Slúžia na odbúravanie endogénneho a exogénneho materiálu v bunkách a bunkových štruktúrach, ktoré stratili funkčnosť. Tento jav sa označuje ako autofágia. Autofágia je normálny fyziologický proces v každej zdravej bunke. V mŕtvych, alebo nevratne poškodených bunkách membrány lyzozómov praskajú a enzýmy rozložia celý obsah bunky.

Štruktúra typickej živočíšnej bunky:
1. Jadierko
2. Jadro
3. Ribozóm (malé bodky)
4. Vezikula
5. Drsné endoplazmatické retikulum
6. Golgiho aparát
7. Cytoskelet
8. Hladké endoplazmatické retikulum
9. Mitochondria
10. Vakuola
11. Cytosól (spolu s ostatnými organelami tvorí cytoplazmu)
12. Lyzozóm
13. Centrozóm spolu s centriolami
14. Cytoplazmatická membrána
1. Jadierko
2. Jadro
3. Ribozóm (malé bodky)
4. Vezikula
5. Drsné endoplazmatické retikulum
6. Golgiho aparát
7. Cytoskelet
8. Hladké endoplazmatické retikulum
9. Mitochondria
10. Vakuola
11. Cytosól (spolu s ostatnými organelami tvorí cytoplazmu)
12. Lyzozóm
13. Centrozóm spolu s centriolami
14. Cytoplazmatická membrána
Rozdelenie
Lyzozómy sa rozdeľujú do troch kategórií:
- Primárne lyzozómy ešte nemajú vhodný materiál pre lýzu. Obsahujú hydrolázy pripravené na budúce použitie.
- Sekundárne lyzozómy obsahujú hydrolázy spolu s materiálom, ktorý má byť alebo už je čiastočne rozložený (zvyšky bunkových organel a pod.).
- Reziduálne telieska, v ktorých väčšinu obsahu tvorí zvyškový materiál, nepodliehajúci ďalšiemu rozkladu. Obsah týchto teliesok je pomocou exocytózy vylučovaný z bunky.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.