Londýnska zmluva (1913)

Londýnska zmluva, Londýnska mierová zmluva alebo Londýnsky protokol (ang. Protocol of London) z roku 1913 je mierová zmluva, ktorá bola podpísaná 30. mája 1913 medzi Bulharskom, Čiernou Horou, Srbskom a Osmanskou ríšou po skončení prvej balkánskej vojny. Do obsahu tejto zmluvy patrilo vyhlásenie nezávislého Albánska, rozdelenie Kosova, Sandžaku, Macedónie, Trácie medzi balkánske štáty a vytýčenie nových hraníc Osmanskej ríše.[1]

Podpisovanie Londýnskej zmluvy 30. mája 1913

Nie všetky balkánske krajiny považovali túto dohodu za spravodlivú, a preto 29. júna 1913 vypukla druhá balkánska vojna, ktorá sa skončila 12. augusta 1913.

Predohra [2]
O prvej balkánskej vojne pozri Prvá balkánska vojna.

Prvá etapa Prvej balkánskej vojny
Bulharsko pred Prvou balkánskou vojnou

Prvá balkánska vojna vypukla 8. októbra 1912, keď krajiny Balkánskeho zväzu z roku 1912 (Grécko, Bulharsko, Srbsko a Čierna Hora) napadli Osmanskú ríšu.

Bulhari

Bulharský cár, Ferdinand I., so svojim vojskom zaútočil na Osmanskú ríšu. Bulhari porazili stred tureckých vojsk, dostali sa cez Lozengrad a Burgas. Keď sa nachádzali už len 40 km od Carihradu (Istanbul), Osmanská ríša chcela podpísať prímerie. Bulhari však nesúhlasili, a preto čoskoro opäť napadli Osmanov. Ich druhý vpád do ríše už nevyšiel podľa očakávaní, skončil sa neúspechom, a tak 20. novembra 1912 súhlasili a podpísali mierovú zmluvu.

Srbi, Gréci, Čiernohorci

Srbskej, čiernohorskej a gréckej armáde sa v boji proti Turkom tiež darilo, tým pádom krajiny Balkánskeho zväzu vyhrali prvú etapu vojny. [3]

Pokus o mierovú dohodu

3. decembra 1912 sa v Londýne začalo rokovať o mierovej dohode. Podľa víťazov prvej etapy sa Osmanská ríša mala vzdať všetkých oblastí v Mýzii a ostrovov v Egejskom mori. Turci sa zo začiatku nesúhlasili, nakoniec však uznali, že by mali balkánskym krajinám ustúpiť. Vtedy bola v Carihrade (Istanbul) zvolená nová vláda, ktorá mienila v boji pokračovať. [3]

Druhá etapa Prvej balkánskej vojny

Nová osmanská vláda sa snažila o obrat vo vojne, avšak ich plány boli Bulharmi na Galipolskom polostrove prekazené. Turkom ostali už len pevnosti Odrin, Janina a Shkodër. V dňoch 11. - 13. marca 1913 sa uskutočnila najdôležitejšia bitka vojny. Šesť mesiacov obliehalo 105 000 Bulharov a 35 000 Srbov pevnosť Odrin. Turecký sultán Šukri paša sa 13. marca 1913 vzdal v prospech Bulharov.

Obsah Londýnskej zmluvy z roku 1913

Londýnska zmluva bola podpísaná 30. mája 1913.

Balkánsky polostrov po Londýnskej a Bukurešstskej zmluve

Obsah tejto zmluvy:

Nie všetky balkánske krajiny považovali túto dohodu za spravodlivú, a preto 29. júna 1913 vypukla druhá balkánska vojna, ktorá sa skončila podpísaním Carihradskej a Bukurešstkej zmluvy 12. augusta 1913.[5]

Referencie
  1. ANDERSON, Frank Maloy; HERSHEY, Amos Shartle; NATIONAL BOARD FOR HISTORICAL SERVICE. Handbook for the diplomatic history of Europe, Asia, and Africa, 1870-1914 [online]. [s.l.] : Washington, D.C. : G.P.O., 1918. Dostupné online. S. 429 - 434.
  2. ANDERSON, Frank Maloy; HERSHEY, Amos Shartle; NATIONAL BOARD FOR HISTORICAL SERVICE. Handbook for the diplomatic history of Europe, Asia, and Africa, 1870-1914. [s.l.] : Washington, D.C. : G.P.O., 1918. Dostupné online.
  3. Balkan Wars | Facts, Causes, Map, & Significance [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-06-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. (HIS,P) Treaty of Peace between Greece, Bulgaria, Montenegro, Serbia on the one part and Turkey on the other part. (London) May 17/30, 1913 [online]. www.zum.de, [cit. 2020-05-18]. Dostupné online.
  5. Treaty of Bucharest | Balkan history [1913] [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2020-05-18]. Dostupné online. (po anglicky)
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.