Ljuba Hermanová

Ljuba Hermanová (* 23. apríl 1913, Neratovice – † 21. máj 1996, Praha) bola česká herečka, muzikálová a operetná speváčka a šansonierka.

Ljuba Hermanová
česká herečka, šansonierka,
muzikálová a operetná speváčka
Narodenie23. apríl 1913
Neratovice, Česko
Úmrtie21. máj 1996 (83 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
Commons Ljuba Hermanová
 Biografický portál

Životopis

Začiatky

Štúdium na pražskom konzervatóriu nedokončila, už ako sedemnásťročná začala vystupovať v smíchovskej Aréne, odtiaľ prešla do Švandovho divadla. Začínala ako operetná subreta v Bratislave, ale účinkovala aj v Prahe, Brne, vo Viedni, alebo v Paríži.
V tridsiatych rokoch 20. storočia už bola známa aj populárna. V roku 1934 sa stala hlavnou ženskou speváckou hviezdou Osvobozeného divadla, kde si ako jediná žena zahrala a zaspievala v predscéne s Jiřím Voskovcom a Janom Werichom.[1] Už pred tým sa ale v roku 1932 objavila vo filme V + W Peníze nebo život, kde si zaspievala spoločne s Hanou Vítovou dodnes známy evegreen Život je jen náhoda. Bola ale dosť prelietavá a v žiadnom angažmáne nikdy nevydržala dlho, preto až do začiatku druhej svetovej vojny vystupovala s hereckou spoločnosťou Nového divadla Oldřicha Nového.

Vzhľadom na to, že bola polovičná židovka, nesmela z rasových dôvodov po dobu šiestich rokov v období Protektorátu vôbec verejne vystupovať.

Po druhej svetovej vojne

Po vojne v roku 1947 začala hrať v divadle v Karlíne, kde vtedy pôsobil aj Oldřich Nový, Jan Werich a Vlasta Burian. V roku 1958 opäť z divadla odišla a začala cestovať po celom Česko-Slovensku s estrádnym hudobným programom spoločne s vtedy veľmi populárnym spevákom Rudolfom Cortésom. Šťastnou náhodou sa však dostala aj do Reduty a do poetickej kaviarne Viola, potom aj do Divadla Na zábradlí, kde si zahrala niekoľko zaujímavých divadelných úloh. Tu jej tiež Václav Havel (vtedajší dramaturg tohto divadla) spoločne s Milošom Macourkom napísali jej prvý recitál s názvom Nejlepší rocky paní Hermanové. V tej dobe sa začala programovo venovať šansónu, spolupracovala s vynikajúcimi textármi ako bol Pavel Kopta, Ivan Vyskočil, alebo Jiří Suchý. Ďalší veľmi úspešný recitál v Divadle na zábradlí pre ňu napísal Jaroslav Dietl s názvom Kdo jste, Ljubo Hermanová? V tej dobe tiež začala vystupovať aj v kabarete Večerní Brno.

Po tomto brnianskom hosťovaní nasledovalo zahraničné angažmán v Spolkovej republike Nemecko v stuttgartskom kabarete Renitenztheater. Ďalšiu zahraničnú ponuku na angažmán v Parížskej Olympii už odmietla a zostala doma. V závere svojho života vystupovala so šansoniérom Igorom Šebom.

V celom kontexte českej populárnej hudby je práve Ljuba Hermanová považovaná za zakladateľku moderného českého šansónu, ktorá predznamenala neskoršiu tvorbu ďalších vynikajúcich českých šansoniérok ako bola Eva Olmerová, Judita Čeřovská, alebo nekorunovaná kráľovná českého šansónu Hana Hegerová.

Za svoj život bola štyrikrát vydatá.[2]

Citát
„ Ljuba Hermanová, jak se tak na ni dívám a ji pozoruju, má takové kvality jako víno; ona je z velice dobré úrody, z velice dobré sklizně. A věkem v té lahvici – která je stále půvabná a která má stále docela pěkný tvar – ono to víno nabylo na kvalitě. Já mám takový dojem, že Ljuba Hermanová s přibývajícími léty nabyla ke svému talentu i potřebné zkušenosti a že se z ní stalo něco, čemu se říká po celém světě – a znamená to velkou chválu – čemu se říká profík. Profesionál. “
– Jan Werich [3]

Ocenenia

Diskografia

Kompilácia
  • 1995 Písničky z hospod Staré Prahy I – Supraphon, CD - 17. Ve starém Podskalí.

Literatúra
  • Jaroslav Brož, Myrtil Frída: Historie československého filmu v obrazech 1930 – 1945, Orbis, Praha, 1966, str. 40, 71, 124, foto 81, 171, 312
  • František Černý: Měnivá tvář divadla aneb Dvě století s pražskými herci, Mladá fronta, Praha, 1978, str. 174, 178
  • Jindřich Černý: Osudy českého divadla po druhé světové válce – Divadlo a společnost 1945 – 1955, Academia, Praha, 2007, str. 226, 298–9, ISBN 978-80-200-1502-0
  • Eduard Kohout: DIVADLO aneb SNÁŘ, Odeon, Praha, 1975, str. 70, 166
  • Jaromír Pelc: Meziválečná avantgarda a Osvobozené divadlo, Ústav pro kulturně výchovnou činnost, Praha, 1981, str. 227
  • Jaromír Pelc: Zpráva o Osvobozeném divadle, Práce, Praha, 1982, 216 s.
  • Jaromír Pelc: Osvobozené divadlo, Mladá fronta, Praha, 1990, 488 s., ISBN 80-204-0165-2. Blíže in:
  • Ondřej Suchý: Ljuba Hermanová, Brána, Praha, 2003, ISBN 80-7243-176-5, EAN 9788072431762
  • Ondřej Suchý, Oldřich Dudek: Ljuba jako vystřižená, Melantrich, Praha, 1986
  • Ladislav Tunys: Hodně si pamatuju...Perličky v duši Raoula Schránila, Ametyst, Praha, 1998, str. 83, ISBN 80-85837-35-8
  • Ladislav Tunys: Otomar Korbelář, nakl. XYZ, Praha, 2011, str. 171, ISBN 978-80-7388-552-6
  • Marie Valtrová – Ota Ornest: Hraje váš tatínek ještě na housle?, Primus, Praha, 1993, str. 151, ISBN 80-85625-19-9

Referencie
  1. Krátky výstup Ljuby Hermanové v závěre predscény "Mravoučná přísloví" je zachytený (v improvizačne rozvinutej podobe) v zázname z divadla zo začiatku novembra 1934. In: Jaromír Pelc: Osvobozené divadlo, Mladá fronta, Praha, 1990, 488 s., ISBN 80-204-0165-2, třetí oddíl knihy "Osvobozené divadlo neznámé".
  2. Ondřej Suchý, Oldřich Dudek: Ljuba jako vystřižená, Melantrich, Praha, 1986, str. 93
  3. Ondřej Suchý, Oldřich Dudek: Ljuba jako vystřižená, Melantrich, Praha, 1986, str. 79
  4. Ondřej Suchý, Oldřich Dudek: Ljuba jako vystřižená, Melantrich, Praha, 1986, str. 90
  5. . Dostupné online.
  6. . Dostupné online.

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ljuba Hermanová na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.