Väznica Leopoldov

Impulzom pre výstavbu pevnosti, bola ofenzíva Osmanskej ríše a obsadenie pevnosti v Nových Zámkoch 26. septembra 1663. V rovnakom odbobí bola dobudovaná aj Nová pevnosť Protitureckej pevnosti v Komárne. Základný kameň na pozemnkoch odkúpených cisárom od obcí Šulekovo, Červeník, Madunice, Hlohovec a Drahovce bol slávnostne položený za prítomnosti Ostrihomského arcibiskupa Juraja Szelepcsényiho v roku 1665. Pomenovaná bola na počesť cisára Leopolda I.. Stavali ju do roku 1669. Stavbu dozoroval cisársky architekt L. de Souches a stavbu viedol vojenský inžinier Ján Melicher Arigsperger. Vedenie stavby po jeho smrti, (Arigsperger zomrel asi týždeň po položení základného kameňa) prevzal Ján Ungern.

Pevnosť je postavená v renesančnom slohu, zaberá rozlohu 56 ha, obranné múry majú výšku 9,5 m. Postavená bola podľa najnovších v tom čase vojenských obranných technológií. Vzorom pre pevnosti v Nových Zámkoch a Leopoldove bola pevnosť Palmanova v Taliansku. Leopoldovská Protiturecká pevnosť ma hviezdicový tvar, je tvorená šiestimi do kruhu umiestnenými päťcípimi bastionmi spojenými ravelinmi. Bola obohnaná vodným priekopom. Stavalo ju po dobu päť rokov 3000 robotníkov z Bavorska a Moravy. Brániť ju mala 500 členná posádka. Prvým veliteľom bol plukovník Ján Michal Ritch.

Pevnosť bola najsilnejšou pevnosťou habsburgského mocnárstva.

• 1678 pevnosť Leopoldov odolala Tököliho kurucom
• 1706 odoláva pri povstaní Františka Rákocziho
• za vlády Márie Terézie slúžila ako zásobáreň a sklad pre vojsko
• 1783 ju navštívil cisár Jozef II. a rozhodol sa do nej umiestniť vojenských veteránov z Budína
• 1848 pevnosť získavaju maďarskí povstalci avšak plukovník Ordódy sa 2. februára 1849 vzdal veliteľovi cisárskych vojsk generálovi Šimuničovi
• 1855 po strate vojenského významu je pevnosť na základe Bachovho dekrétu prebudovaná na väznicu, aj keď už aj v skoršom období slúžila za väzenie, kedy v období protireformácie boli v pevnosti uväznení v roku 1674 viacerí väzni z radov evanjelických a kalvínskych farárov, medzi nimi aj rektor Ján Simonides a kňaz Tobiáš Masník.

Pevnosť bola 17. septembra 1963 vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.

• 1856 stáva sa najväčším väzením v Rakúsko Uhorsku, pojme 1 000 trestancov, spočiatku len ženy, správcom je Jakub Ševčík
• 1858 preberajú správu milosrdné sestry sv. Vincenta z Garsternu z Rakúska, ich predstavená Frederika Baun-Gartnerová dala sňať väzňom okovy a zlepšila podmienky výkonu trestu, čím znížila úmrtnosť z 150 na 50 trestancov za rok
• 1862 sestry opúšťajú leopoldov, správcom sa stáva Ján Fekete, šatenie a zamestnávanie preberájú do árendy súkromníci
• 1870 správcom sa stáva reformátor väzeňského systému vo východnej Európe Emil Tauffer, zaviedol tzv. Írsky systém, roku 1877 je povolaný do chorvátskeho vezenia v Lepoglave

Panuje konsenzus, že Leopoldov bol najmä v 50. rokoch 20. storočia spolu s koncentračnými a pracovnými tábormi pri uránových baniach najhorším z väzenských zariadení v komunistickom Česko-Slovensku a často je označovaný ako zariadenie likvidačné. S politickými väzňami bolo zaobchádzané mimoriadne krutým spôsobom, bola im odopieraná lekárska starostlivosť a nutné lieky, boli systematicky porušované ich najzákladnejšie ľudské práva. Mnoho z nich zomrelo v dôsledku krutého zaobchádzania a odoprenia nutnej liečby (okrem iných blahoslavení Pavol Peter Gojdič a Metod Dominik Trčka). V Leopoldove bol v tomto čase väznený aj neskorší česko-slovenský prezident Gustáv Husák.

V roku 1990 došlo vo väznici k masovej vzbure väzňov, na ktorých sa nevzťahovala amnestia prezidenta Havla.

V roku 1991 z väznice utieklo 7 extrémne nebezpečných zločincov, ktorí na úteku zavraždili 5 neozbrojených strážcov.

• Rudolf Beran
• Pavol Peter Gojdič
• Adolf Kajpr
• Vladimír Sís
• Metod Dominik Trčka

• Profil ústavu
• Stránky venované prevažne udalostiam 1990-1
• Väznica v Leopoldove má 150 rokov