Laichingen

Letecký pohľad na mesto

Mesto Laichingen leží v pohorí Švábska Jura, približne 25 km západne od väčšieho mesta Ulm. Nadmorská výška sa pohybuje 755 m n. m..

Mesto susedí na severe s obcou Hohenstadt v okrese Göppingen, na východe s obcami Merklingen a Dornstadt, na juhu s obcou Berghülen, mestom Blaubeuren a obcou Heroldstatt ako aj na západe s mestom Münsingen v okrese Reutlingen a obcou Westerheim.

Meno Laichingen pochádza údajne od mena alemanského náčelníka, ktorý sa volal Laicho a ktorý založil v miestach dnešného Laichingenu osadu. Roku 1364 ponúkol cisár Karol IV. obyvateľom mesta mestské práva. Oni ich však odmietli, pretože nechceli stavať hradby.

Až do stredoveku siaha tradícia miestneho tkáčstva. Ťažké prírodné podmienky umožňovali obyvateľom obživu vďaka pestovania ľanu a obchode v 25 km vzdialenom meste Ulm. Jeden z tkáčskych domov, ktorý bol postavený v roku 1677 stál v Laichingene až do roku 2002. Potom bol rozobratý a znovu postavený v národopisnom múzeu v obci Beuren, ležiacej asi 25 km západne od mesta Laichingen.

V skorších časoch bola v strede mesta takzvaná Hüle. Ide o akúsi nádrž zo zvetranej sopečnej horniny utesnenej ílom. V dobách dažďov zadržuje vodu, v dobách sucha sa do nej musí voda namáhavo dopravovať alebo čerpať z údolných prameňov. Táto Hüle slúžila ako zdroj vody pre obyvateľstvo a dobytok vo viacerých miestach na pohorí Švábska Jura. Týmto rozsiahlym krasovým územím presakuje totiž voda do podzemných jaskýň, takže povrchová voda je skôr vzácnosťou. Od roku 1871 sa rozvíjal verejný vodovod, na ktorý bol Laichingen v päťdesiatych rokoch 20. storočia tiež napojený. Preto zmieňovaná Hüle ustúpila dnešnému námestiu.

V roku 1950 obdržal Laichingen obnovené mestské práva. V roku 1987 bola tzv. Laichingenská hladová kronika odhalená ako antisemitistický falzifikát.

Kostol St. Albans v Laichingene

Historická budova v Laichingene (medzi námestím a kostolom)

• Laichingenská hlbinná jaskyňa (Laichinger Tiefenhöhle): je to najznámejšia turistická zaujímavosť mesta a pravdepodobne najhlbšia pre verejnosť prístupná jaskyňa v Nemecku. Jej hĺbka je 55 metrov a nachádza sa asi kilometer južne od mesta. Jaskyňa bola náhodne objavená v roku 1892 Johannom Georgom Mackom, ktorý hľadal ťažitelné ložiská piesku.
• Vlastivedné a tkáčske múzeum
• Speleologické múzeum (pri vstupe do jaskyne)

V západnej časti mesta sa nachádza oblasť, v ktorej sú sústredené všetky vzdelávacie ústavy:

• Škola Ericha Kästnera, základná a hlavná škola
• Reálka Anny Frankovej
• Gymnázium Alberta Schweitzera
• Martinská škola (zvláštna škola)

Ďalej sú v mestských častiach Feldstetten a Machtolsheim základné školy.

Kedysi kvitnúce tkáčstvo sa pretransformovalo v moderný textilný priemysel. V meste sú tiež farbiarne textilu. Ďalej sa novo rozvinul strojársky priemysel, ktorý je zastúpený predovšetkým firmami, ktoré konštruujú a vyrábajú výrobné nástroje pre automobilové firmy z oblasti Stuttgartu.

Mesto Laichingen je napojené pomocou 7 kilometrov vzdialeného nájazdu Merklingen na dialnicu A8. Mesto bolo do roku 1985 napojené úzkokoľajovou železnicou do obce Amstetten, ktorou prechádza hlavný železničný ťah zo Stuttgartu do Ulmu. Úzkokoľajová železnica vedie dnes len do asi 9 kilometrov od Laichingenu vzdálenej obce Öpfingen a slúži k turistickým jazdám. V Laichingene ostala pamiatka na úzkokoľajovú železnicu a síce Staničná ulica (Bahnhofstraße). Nebezpečná cestná križovatka priamo na námestí bola v minulých rokoch nahradená kruhovým objazdom.

• Ducey, Francúzsko, 1986
• Kohren-Sahlis, Sasko, Nemecko, 1990
• Ňasviž, Bielorusko, 1993

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Laichingen

• Oficiálna stránka
• Stránka gymnázia Alberta Schweitzera v Laichingene
• Stránka reálky Anny Frankovej v Laichingene