2,4,6-trinitrofenol

2,4,6-trinitrofenol alebo kyselina pikrová je staršia výkonná trhavina, na vojenské použitie. V súčasnosti sa už takmer nepoužíva. Je určite zaujímavé, že soli kyseliny pikrovej poznali už alchymisti – v alchymistickom spise z roku 1742 je popísaná príprava pikrátu olovnatého a pikrátu draselného.

2,4,6-trinitrofenol
2,4,6-trinitrofenol
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C6H3N3O7
Fyzikálne vlastnosti
Teplota topenia 122,5 °C
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Výbušnina
(E)
Jed
(T)
Nebezpečná pre
životné prostredie
(N)
NFPA 704
4
3
4
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Vlastnosti

Kyselina pikrová tvorí biele až nažltlé kryštáliky. Vo vode je málo rozpustná, pri 20 °C sa v 100 g vody rozpustí 1,1 g TNF, pri 100 °C 7,25 g. Je málo hydroskopická. Dobre sa rozpúšťa v organických rozpúšťadlách, predovšetkým v acetóne (43 g v 100 g pri 25 °C), metylalkohole (21 g v 100 g pri 25 °C), málo sa rozpúšťa v kyseline sírovej a kyseline dusičnej pri izbovej teplote, rozpustnosť s teplotou rastie.

Pri zahriatí nad teplotu topenia (122,5 °C) začína sublimovať.

Kyselina pikrová má kyslú povahu. Voči kyselinám je pomerne stála. So zásadami vytvára pikráty (soli kyseliny pikrovej), ktoré sú značne citlivé a patria medzi traskaviny. So stúpajúcou atómovou hmotnosťou kovu citlivosť pikrátov rastie. S kovmi za prítomnosti vody alebo v roztavenom stave tiež vytvára pikráty. Kyselina pikrová s obsahom pikrátov je manipulačne nebezpečná. Kyselina pikrová vytvára aj estery, napríklad trinitroanizol a trinitrofenetol.

Kyselina pikrová je jedovatá viac ako aromatické nitrolátky. Jednorazová smrteľná dávka pre králika je asi 0,5 g na 1 kg živej váhy, zhromažďuje sa v tele. Preniká aj pokožkou; kožu, vlasy, nechty, zuby a sliny farbí na žlto. Slabý roztok kyseliny pikrovej (0,05 %) zabíja do pol hodiny mnohé baktérie (napríklad aj baktérie týfusu).

Výroba

Existujú dva spôsoby prípravy kyseliny pikrovej:

  1. nitrácia fenolu
  2. nitrácia dinitrofenolu

Výroba kyseliny pikrovej nitráciou fenolu

Kyselina sírová sa používa koncentrovaná 92 – 98 %, fenol čistý, s teplotou tuhnutia nad 39 °C, bez prchavých prímesí. Kyselina sírová, kyselina dusičná, dusičnan sodný a fenol nesmú obsahovať olovo v zistiteľnom množstve (aby sa vylúčil vznik pikrátu olovnatého, ktorý je traskavinou).

Postup je dvojkrokový. V prvom kroku ("sulfonácia") sa pôsobením koncentrovanej kyseliny sírovej (v prebytku) na roztavený fenol pripraví zmes kyseliny fenolsulfónovej a kyseliny fenoldisulfónovej (vznikajú súčasne). Reakčná teplota dosahuje až 100 °C, podľa niektorých postupov až 130 °C a reakcia prebieha niekoľko hodín.
Sulfonácia fenolu umožňuje pracovať bez veľkých prebytkov kyselín a znižuje množstvo vedľajších produktov, ktoré by vznikali pri priamej nitrácii fenolu. Výhodná je aj ekonomicky, pretože znižuje množstvo a koncentráciu odpadných kyselín po nitrácii, ktoré nie je možné pre obsah kyseliny pikrovej regenerovať.

V druhom kroku sa sulfónfenol nitruje. Nitráciu je možné robiť:

  • zriedenou kyselinou dusičnou (44 – 65 %)
  • zmesou kyseliny dusičnej a dusičnanu sodného
  • koncentrovanou kyselinou dusičnou

Počiatočná teplota pri nitrácii musí byť viac ako 50 °C, počas reakcie stúpa a udržuje sa nad 100 °C (podľa konkrétneho postupu až 120 °C) a po niekoľkých hodinách klesá. Dostatočne vysoká teplota je potrebná pre efektívnosť reakcie, pri nízkej teplote vzniká mnoho mononitrofenolu a dinitrofenolu, ktoré znečisťujú výsledný produkt. Po ukončení nitrácie sa produkt pomali ochladí na 60 °C a prileje sa do neho voda, čím sa zabráni prípadnému vylúčeniu síranu sodného a kyselina sírová sa zriedi na 45 % (pri tejto koncentrácii je rozpustnosť kyseliny pikrovej v kyseline sírovej najnižšia) a nechá ďalej chladnúť. Po úplnom ochladení a usadení sa prebytočná tekutina po nitrácii odsaje a kyselina pikrová sa premýva vodou, aby sa zbavila kyseliny sírovej (obsah kyseliny dusičnej je v produkte po skončení nitrácie len okolo 1 %).

Nitrácia koncentrovanou kyselinou dusičnou vyžaduje zložitejšiu aparatúru, s nitrátorom s vyhrievaním a chladením a miešadlom.

(Nemecký postup používaný v Griesheime – podľa T. Urbaňski – Chémia a technológia výbušnín – Praha 1959) Do 400 dielov 30 % ólea (H2SO4 s rozpusteným SO3) sa pridá 94 dielov (1 mol) fenolu a ohrieva na 90 – 100 °C po dobu 5 hodín. Roztok sa potom zriedi prídavkom 200 dielov kyseliny sírovej (s hustotou 1,84gcm−3) a ochladí na 50 °C. Pridá sa 80 dielov 80 % kyseliny dusičnej. Teplota začne stúpať. Pri teplote 60 – 80 °C sa pridá druhá dávka 80 dielov kyseliny dusičnej a pri prekročení 80 °C 100 dielov kyseliny dusičnej. Reakcia sa nechá dobehnúť.

Z popisu je zrejmé, že nitrácia postupne prebieha v troch stupňoch. Na riedenie roztoku po sulfonácii používajú niektoré podobné postupy odpadnú kyselinu sírovú, získanú po predošlej nitrácii (má koncentráciu asi 75 – 80 % a obsahuje rôzne prímesi).

Výroba kyseliny pikrovej nitráciou dinitrofenolu

Dinitrofenol sa vyrába z chlórbenzénu nitráciou na chlórdinitrobenzén a hydrolýzou na dinitrofenol.

Dinitrofenol pre nitráciu sa privádza do nitrátoru, v ktorom je odpadná kyselina z predošlej nitrácie, zohriata na 50 °C a nechá polhodinu reagovať. Nitračná zmes zložená z 1 dielu 86% kysleniny dusičnej a 2 dielov 20 % ólea sa privádza pomaly, po dobu 2,5 hodiny, teplota sa udržuje na 80 °C. Po pridaní nitračnej zmesi sa sa nechá prebiehať reakcia ešte pol hodinu pri 80 °C, potom sa teplota počas jednej hodiny zvýši na 110 – 112 °C a pri tejto teplote nechá prebiehať ešte jeden a pol hodiny. Potom sa nitrátor rýchlo ochladí na 25 – 30 °C, kyselina pikrová sa vylúči vo forme jemných kryštálov. Tekutina sa odsaje.

Produkty po všetkých spôsoboch nitrácie sa premývajú v niekoľkých stupňoch vodou v práčkach a odstredivkách. Potom sa kyselina pikrová suší v sušiarňach.

Stavby pre výrobu kyseliny pikrovej majú sadrové omietky a podlahy kryté linoleom, drevom alebo asfaltom, pretože voda pri umývaní prevádzky preniká do betónu a v nej rozpustená kyselina pikrová vytvára postupne v betóne pikráty – výsledkom bolo niekoľko katastrof.

Použitie

Kyselina pikrová sa používala ako trhavá náplň delostreleckých striel a granátov aj ako náplň leteckých bômb. V súčasnosti sa už takmer nepoužíva, pretože má silné korozívne účinky a s väčšinou kovov (železom, meďou, zinkom, niklom...) vytvára vo vlhku mimoriadne citlivé zlúčeniny, pikráty, ktoré sú prakticky všetky nebezpečné traskaviny. Určité uplatnenie nachádza kyselina pikrová a jej zlúčeniny pri výrobe tuhých raketových pohonných hmôt a iných strelivín.

Kyselina pikrová slúži dnes hlavne ako medziprodukt pre výrobu ďalších výbušnín.

  • Pikrát olovnatý našiel praktické použitie ako traskavina.
  • Pikrát amónny (Explosive-D) je trhavinou s vyššou odolnosťou voči nárazu. Používa sa v zmesi so 48% TNT (pikratol).
  • Pikrát guanidinu je trhavinou s vysokou odolnoťou voči nárazu a treniu.

Kyselina pikrová sa užíva v podobe nasýteného vodného roztoku v kombinácii s formolom a kyselinou octovou (tzv. Bouinova tekutina) ako chemické fixačné činidlo na fixovanie biologického materiálu pre účely histologického pozorovania.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.