Koloman Belopotocký

	Koloman Belopotocký
	titulárny biskup trikarský; veľkoprepošt veľkovaradínsky; emeritný apoštolský poľný vikár c.a.k. armády
Štát pôsobenia	Rakúsko-Uhorsko
Funkcie a tituly
Veľkoprepošt veľkovaradínsky
	1911 – 1914
Apoštolský poľný vikár c.a.k. armády
	1890 – 1. jún 1911
Biografické údaje
Narodenie	6. február 1845; Ružomberok
Úmrtie	15. december 1914 (69 rokov); Veľký Varadín (Oradea), dnešné Rumunsko
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka	14. jún 1868 (23 rokov); Brixen, Tirolsko, dnešné Taliansko
Biskup
Menovanie	16. jún 1890 (45 rokov); František Jozef I.
Potvrdenie	22. júl 1890 (45 rokov)
Konsekrácia	5. október 1890 (45 rokov); Katedrála sv. Martina, Spišská Kapitula
Svätiteľ	Juraj Čáska; biskup spišský
Odkazy
	Koloman Belopotocký na catholic-hierarchy.org angl. ; Koloman Belopotocký
	Biografický portál

Ján Nepomuk Koloman Belopotocký (staršie Belopotoczky, v literatúre niekedy aj ako Belepotoczky; pokrstený ako János Kálman Bielopoloczky) (* 6. február 1845, Ružomberok[1] – † 15. december 1914 Veľký Varadín (Oradea), dnešné Rumunsko) bol rímskokatolícky duchovný, poľný vikár rakúsko-uhorskej armády.

Životopis

Narodil sa v rodine Ľudovíta Belopotockého a jeho manželky Eufrozíny rod. Malarčékovej. Gymnaziálne štúdia absolvoval v Ružomberku a Levoči. Teológiu študoval na univerzite v Innsbrucku ako bohoslovec spišskej diecézy.[2] 14. júna 1860 ho vysvätili na kňaza v tirolskom Brixene (dnes Taliansko). Na viedenskej univerzite pokračoval v teologickom štúdiu a v roku 1872 tam získal titul doktor teológie. Následne pôsobil ako profesor teológie a rektor v seminári na Spišskej Kapitule. V roku 1876 ho ostrihomský arcibiskup Ján Šimor povolal za rektora do centrálneho seminára v Budapešti. Od roku 1882 pôsobil vo Viedni na Frintaneu (Augustineu) a zároveň bol dvorným kaplánom rakúskeho cisára.

6. júna 1890 ho František Jozef I. vymenoval za apoštolského poľného vikára, t.j. najvyššieho duchovného rakúsko-uhorských ozbrojených síl. Apoštolský poľný vikár bol fakticky biskup personálnej diecézy, ktorá zahŕňala celú ríšu a do jej jurisdikcie patrili všetci príslušníci rakúsko-uhorskej armády, námorníctva a žandárstva, ako aj ich rodiny. Toto menovanie bolo potvrdené svätou stolicou 22. júla 1890 a bol menovaný za titulárneho biskupa trikalského. Biskupské svätenie prijal z rúk spišského biskupa Juraja Čásku v katedrále sv. Martina v Spišskom Podhradí. V tom istom roku sa stal aj kanonikom latinskej katedrálnej kapituly vo Veľkom Varadíne.

V pozícii poľného vikára pôsobil 21 rokov, tejto funkcie sa vzdal 1. júna 1911. Následne pôsobil ako veľprepošt katedrálnej kapituly vo Veľkom Varadíne, kde aj v roku 1914 zomrel.

Udelené biskupské svätenia

Hlavný svätiteľ

Anton Fetser, 1906, pomocný biskup veľkovaradínsky, neskôr biskup rábsky (Győr)
Imrich Bjelik, 1913, Belopotockého nástupca vo funkcii poľného vikára

Hlavný spolusvätiteľ

Wolfgang Radnai, 1902, pomocný biskup veľkovaradínsky, neskôr biskup banskobystrický
Mikuláš Széchenyi de Sárvár et Felsővidék, 1902, biskup rábsky a neskôr biskup veľkovaradínsky
Augustín Fischer-Colbrie, 1905, pomocný biskup-koadjútor a neskôr sídelný biskup košický
Hermann Zschokke, 1910, pomocný biskup viedenský

Referencie

Záznam o krste v matrike farnosti Ružomberok
TAKÁCS, Emma. Belopotoczky Kálmán. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2014-07-25]. Dostupné online. (maď.)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koloman Belopotocký

Externé odkazy

CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org [online]. REV. 2013-09-04, [cit. 2014-07-25]. Stránka Bishop Kalman Belopotoczky. (angl.)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Coloman Belopotoczky na nemeckej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[1] Záznam o krste v matrike farnosti Ružomberok

[MKL-2] TAKÁCS, Emma. Belopotoczky Kálmán. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2014-07-25]. Dostupné online. (maď.)