Kazvín

Podľa tradície na mieste dnešného Kazvínu existovalo mesto už v staroveku, keď sa nazývalo Šad Šápúr. Založené bolo sásánovským panovníkom Šápúrom I. okolo roku 250 a slúžilo ako pohraničné miesto brániace Perzskú ríšu proti obyvateľom žijúcim v okolí Kaspického mora. S príchodom islamu v 7. storočí vzrástol aj význam mesta. Mesto padlo do rúk Arabov v roku 644 za vlády kalifa Umara, keď ho dobyli jeho velitelia al-Bará ibn Ázib a Zajd ibn Džabal al-Tá’í. Kazvín sa stal centom islamizácie severnej Perzie a naďalej plnil úlohu významného pohraničného obranného sídla. Jeho správa bola zverená kalifovým úradníkom. Kalif Hárún ar-Rašíd nechal mesto opevniť.[2][3]

Piatková mešita, Džámí masdžid

Úlohu pohraničného sídla Kazvín plnil aj v období vlády Abbásovcov, keď slúžil ako pevnosť proti kaspickým národom a Alíovcom. Na krátku dobu mesto podliehalo Sámánovcom, no už v 10. storočí sa stalo súčasťou ríše šiitskych Bújovcov, keď ho dobyl Ruknuddaula. Bújovcom mesto podliehalo až do roku 1030, keď ho obsadili Ghaznovci. Popis mesta v 11. storočí podáva Násir-i Chusrau. V meste sa darilo výrobe látok, hoci tie nedosahovali kvality výrobkov z hlavných perzských centier. Mesto bolo už v stredoveku obklopené záhradami, ktorých časť dodnes existuje. I napriek priaznivej situácii sa Kazvín v stredoveku významom nikdy nevyrovnal iným perzským mestám ako Rajj, Nišapúr či Esfahán. Dôvodom bol čiastočne nedostatok vody, ktorý výrazne obmedzoval jeho rast. Mesto leží v pásme zemetrasení a niekoľkokrát ho výrazne poškodili zemetrasenia.[3]

V 11. storočí sa Kazvín stal súčasťou Seldžuckej ríše. Význam mesta nebol pre Turkov veľký, takže sa nestalo ani správnym centrom na čele s amírom či malikom. Koncom 11. storočia vzniklo neďaleko Kazvínu hnutie šiítskych asasínov sídliacich na hrade Alamut. Asasíni následne viackrát terorizovali okolie mesta a v roku 1129 dokonca zabili 400 miestnych obyvateľov ako odvetu za lynčovanie ich vyslanca v Esfaháne. V neskoršom seldžuckom období mestu vládli viacerí poloautonómni správcovia, až sa nakoniec stalo súčasťou Chórezmskej ríše. V 13. storočí mesto vyplienili Mongoli, avšak osídlenie nezaniklo. Kazvín sa stal súčasťou Mongolskej ríše a následne Ílchanátu. Za vlády Gazana ríša Ilchánov začala upadať a výrazne upadla aj moc a vplyv Kazvínu. V tomto období výrazne vzrástol podiel turkického obyvateľstva v meste.[3]

Po rozpade Ílchanátu Kazvín vystriedal viacerých vlastníkov. Istý čas patril Timúrovi a štátom Kara Kojunlu a Ak Kojunlu.[4] Nová kapitola dejín sa pre Kazvín začala v 16. storočí s príchodom dynastie Safíjovcov. V tomto období prevládajúci sunnitský islam postupne vystriedal štátny šiitizmus. Za vlády Safíjovca Tahmáspa I. sa Kazvín stal v roku 1555 hlavným mestom Safíjovskej Perzie. Význam mesta ale rýchlo upadol po tom, čo Abbás I. v roku 1598 presunul hlavné mesto do Esfahánu. Kazvín bol následne spravovaný šáhovými úradníkmi a za vlády Šáh Sultána Husajna sa stal centrom samostatnej provincie. Koncom 16. storočia malo v meste podľa dobových správ sídliť viac ako 100 000 obyvateľov. Európski cestovatelia obdivovali najmä bránu paláca a niektoré miestne mešity.[3]

Sa’ad as-Saltánov karavanseráj v Kazvíne

V roku 1721 sa v meste uskutočnilo ľudové povstanie proti afganskej dynastii Hotakovcov, ktorá chcela opanovať Perziu. Do situácie v Perzii zasiahli Osmani, ktorým sa Kazvín v roku 1736 podriadil. Dojednaná zmluva bola ale nakoniec porušená a v roku 1739 prijal v Kazvíne perzskú korunu Nádir Šáh, zakladateľ dynastie Afšárovcov. V 18. storočí sa stal Kazvín hlavným obchodným centrom na cestách medzi Kaspickým morom, Perzským zálivom a Malou Áziou, často ho navštevovali európski cestovatelia a obchodníci. V meste sa malo nachádzať 600 obchodov, 8 karavanserájov, 40 mešít a 9 madrás. Ekonomická prosperita sa však nepodpísala na počte obyvateľov, ktorý mal koncom 19. storočia klesnúť pod 60 000. Jednotlivé odhady vtedajších cestovateľov sa líšia. Záujem európskych veľmocí o Perziu v krajine vyvolali národné hnutie a nepokoje. V roku 1909 mesto dobyli národné sily z Raštu a v okolí pôsobili aj ruské vojská vyslané s cieľom vyvinúť tlak na nacionalistov.[3]

V 20. rokoch 20. storočia v meste založili svoju vojenskú základňu Briti. V roku 1921 v meste vypukol štátny prevrat, ktorý viedol ku konsolidácii krajiny za vlády Rezu Šáha Pahlavího. Počas iránskej revolúcie v rokoch 1978 – 1979 došlo v meste k nepokojom a bojom medzi miestnymi obyvateľmi a iránskou armádou.[2]

Piatková mešita, Džámí masdžid

Hoci sa v minulosti malo v meste nachádzať niekoľko stoviek mešít či modlitební, väčšina stredovekých sakrálnych stavieb zanikla. Dnes už neexistuje ani Veľká mešita založená kalifom Hárúnom ar-Rašídom, ani ním založené opevnenie mesta. Za najstaršiu islamskú budovu v meste sa dnes považuje klenutá kupolová miestnosť v Džámí masdžid, ktorá zrejme stojí na mieste starších predislamských zoroastrijských štruktúr.[3] Dostavaná bola v rokoch 1106 – 1016,[1] čo dosvedčuje inskripcia na nej. Z nej sa tiež možno dozvedieť meno patróna, ktorý ju nechal vyhotoviť - amír Abú Mansúr Chumartáš ibn Abd Alláh al-Imádí. Mešita susedila s madrasou. Podľa Zakaríju al-Kazvíního kupola mešity svojou veľkosťou nemala v Perzii náprotivok.[3]

Mešita Hajdaríjja

Mauzóleum Imámzada Šahzade Hosejna

Ďalšou zachovanou pamiatkou je mešita/madrasa Hajdaríjja (alebo Hejdaríjje). Jej pôvodná funkcia je neznáma a časovo sa datuje niekoľko rokov po Chumartášovej mešite. Štvorcová kupolová miestnosť stojí na juhu nádvoria obklopeného modernejšími kádžárovskými štruktúrami. Výrazný architektonický a dekoratívny štýl sa vyvinul v Kazvíne počas seldžuckého obdobia, ktoré predstavuje napríklad mešita Sudžás.[5]

Mauzóleum Hamdulláha Mustaufího pochádza z mongolského obdobia. Má štvorcovú základňu a štvorcovú prechodovú zónu so skosenými rohmi. Vrch zakončuje kužeľovitá strecha s kupolou. Mauzóleum bolo obnovené začiatkom 21. storočia.[3] Neďaleko neho sa nachádza Teheránska brána z 19. storočia. Osamote stojaca budova je vyzdobená modrým, žltým, bielym a čiernym obkladom.[5]

Safíjovský pavilón Čehel Sotún

Mauzóleum Imámzada Šahzade Hosejna v sebe ukrýva pozostatky syna ôsmeho imáma šiitskeho islamu. Hoci je tamojšia výzdoba novšia, obnova mauzólea sa spomína už v roku 1630. Safíjovský pavilón Čehel Sotún bol vystavaný zrejme okolo roku 1545 Tahmáspom I. Pôvodne sa v jeho okolí nachádzali ďalšie dva pavilóny. Dnes presklená budova bola kedysi otvorená zo štyroch strán a slúžila ako korunovačné miesto perzských šáhov Ismá‘íla II. a Abbása Veľkého. Miesto bolo vynovené za vlády Kádžárovcov a v 20. storočí boli v okolí vysadené záhrady. Miesto dnes slúži ako múzeum. Jedinou ďalšou safíjovskou budovou v meste je brána Ali Kapu zo 17. storočia. Pôvodne tvorila vstup do palácového komplexu perzských šáhov. V minulom storočí slúžila 40 rokov ako ústredie polície, takže prístup k nej bol obmedzený. Asi 35 kilometrov severne od mesta sa nachádza pevnosť Alamut, niekdajšie sídlo asasínov, ktorá je v dezolátnom stave.[5]

• Abdulkásim Árif Kazvíní (*1882 – † 1934), perzský básnik, hudobník a kaligraf[6]
• Mirzá Muhammad Kazvíní (*1877 – † 1949), perzský literárny historik[7]
• Zakaríjá’ al-Kazvíní (*1203 – † 1283), arabský kozmograf a geograf[8]
• Hamdulláh Mustaufí al-Kazvíní[9], perzský učenec a historik v období vlády Ilchánov
• Jahjá ibn Abdullatíf al-Kazvíní[9] († 1555), perzský učenec, historik
• Táhir Vahíd al-Kazvíní[9] (†1700), perzský historik
• Táhirih (*1814/1817 –  † august, 1852), perzská poetka, aktivistka za práva žien a teologička bahaizmu[10]

• 
  Sa’ad as-Saltánov karavanseráj v Kazvíne
• 
  Sa’ad as-Saltánov karavanseráj v Kazvíne
• 
  Kazvínsky bazár
• 
  Mauzóleum Imámzada Šahzade Hosejna
• 
  Mauzóleum Hamdulláha Mustaufího
• 
  Kazvínsky hamam
• 
  Brána Ali Kapu
• 
  Brána Darb-e Kušk
• 
  Teheránska brána
• 
  Ruský kostol v Kazvíne
• 
  Mešita Al-Nabi
• 
  Mešita Hajdaríjja
• 
  Piatková mešita, Džámí masdžid
• 
  Piatková mešita, Džámí masdžid
• 
  Kazvínske záhrady obklopujúce južnú polovicu Kazvínu. Záhrady produkujú mandle a pistácie. Sú staré viac ako tisíc rokov. Slovo „tradičné“ sa v názve používa preto, že sú zavlažované tradičným spôsobom. V minulosti obkolesovali celé mesto.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kazvín