Tepelná elektráreň

Tepelná elektráreň je typ elektrárne, ktorá používa na pohon turbín teplo, vznikajúce spaľovaním uhlia, plynu alebo mazutu, jadrovým rozpadom (jadrové elektrárne), alebo zemským teplom (geotermálne elektrárne). V kotli sa vyrába para, ktorá poháňa turbínu pripojenú k alternátoru. Premena tepelnej energie na elektrickú sa realizuje parným cyklom. Niekedy sa pojem tepelné elektrárne vzťahuje len na uhoľné elektrárne.[1]

Toto je článok o tepelných elektrárňach. O uhoľných tepelných elektrárňach pozri Uhoľná elektráreň.

Elektráreň Vojany

Činnosť a funkcia tepelných elektrární je v rámci elektrizačnej sústavy Slovenska významná, predstavujú významné zdroje pracujúce v základnom zaťažení alebo v pološpičkovom režime. Celkový inštalovaný výkon tepelných elektrární v portfóliu Slovenských elektrární, a.s., je 581 MW.[1]

Tepelnú elektráreň tvorí niekoľko samostatných výrobných blokov o potrebnej veľkosti a výkone. Každý blok elektrárne môže pracovať samostatne. Princíp fungovania je jednoduchý. Uhlie zo skládky je vynášané zauhľovacím pásom do zásobníka uhlia, ktorý sa nachádza pri každom kotli. Uhlie sa postupne suší a melie na prášok, následne sa spaľuje v kotle. V stenách kotla sú umiestnené trubkové alebo membránové výparníky, v ktorých sa voda mení na paru a vzniknutá para o vysokej teplote a tlaku je odvádzaná do parného bubna. Odtiaľ je para vedená cez prehrievače a prihrievače parným rozvodom na lopatky turbíny, ktorá je spojená s generátorom.

Klasická elektráreň pozostáva z kotolne, medzistrojovne, strojovne, vyvedenia elektrického výkonu a z pomocných prevádzok (zauhľovanie, úprava vody, vodné hospodárstvo, zadný palivový cyklus atď.).