Kazimierz Kuratowski

Kuratowski sa narodil vo Varšave nachádzajúcej sa vtedy v ruskej časti rozdeleného Poľska. Jeho otec bol popredný varšavský právnik. V roku 1913 odišiel mladý Kazimierz do Škótska študovať strojnú fakultu na univerzite v Glasgow. Keď sa vrátil v roku 1914 na prázdniny domov, znemožnilo mu vypuknutie prvej svetovej vojny odjazd späť do Škótska a pokračovať v štúdiu. V roku 1915 však bola Varšava dobytá nemecko-rakúskou armádou a bola znovuotvorená Varšavská univerzita uzavretá za nadvlády Ruska. Kuratowski nastúpil na štúdium na nej hneď, ako to bolo možné – tentokrát však už na odbor matematika. V roku 1921 získal v tomto odbore doktorát a v roku 1927 nastúpil ako profesor na polytechnike v Ľvove. V roku 1934 sa stal profesorom na varšavskej univerzite. Od roku 1952 bol členom poľskej akadémie vied, medzi rokmi 1948 a 1967 riaditeľom jej matematického ústavu. Bol členom prominentnej skupiny poľských matematikov, ktorí sa stretávali v Kawiarnia Szkocka (Škótska kaviareň).

Kuratowski sa venoval najmä obecnej topológii a teórii metrických priestorov. Spolu s Alfredom Tarskim a Wacławom Sierpińskim položili základy pojmu dnes nazývaného poľský priestor. Charakterizoval Hausdorffove priestory pomocou tzv. Kuratowského axiomu uzáveru, podal nutnú a postačujúcu podmienku pre rovinnosť grafu (pozri Kuratowského veta). V roku 1922 dokázal Zornovu lemu (z axiómy výberu). V teórii množín dodnes pretrváva Kuratowského myšlienka stotožnenia usporiadanej dvojice ${\displaystyle \,(x,y)}$ s množinou ${\displaystyle \,\{\{x\},\{x,y\}\}}$. Vytvoril tiež tzv. Tarski-Kuratowského algoritmus.

• Biografia po anglicky
• Biografia po anglicky

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kazimierz Kuratowski na českej Wikipédii.