Karol Ľudovít Libai
Karol Ľudovít Libai (* 13. máj 1814, Banská Bystrica - † 16. január 1888, Viedeň, Rakúsko)[1] bol slovenský litograf, vedutista, cestovateľ, kresliar a maliar.
| Karol Ľudovít Libai | |||
| slovenský kresliar a maliar | |||
| Narodenie | 13. máj 1814 Banská Bystrica, Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 16. január 1888 (73 rokov) Viedeň, Rakúsko | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Rodina
- otec Samuel Libai (1782 - 1866), banskobystrický zlatník a strieborník
- matka Anna Rosina Friderica Carolina rod. Schröppelová (1789 - 1862)
- brat Gustáv Teofil Libai (1812 - 1853), lekár a ďalší súrodenci
Životopis
Začínal ako zlatník a v rokoch 1829 – 1832 sa učil remeslo u svojho slávneho otca Samuela. Zlatnícky cech ho 23. januára 1832 povýšil do tovarišského stavu. O dva roky neskôr bol už zlatnícky majster, o čom svedčí oficiálny dokument s podpisom a pečaťou Samuela Libaya, ktorý sa dnes nachádza v súkromnej zbierke v Rakúsku. Mladý dvadsaťročný zlatnícky majster odcestoval do Viedne, kde si mal prehlbovať zlatnícke zručnosti. Avšak, bohatý viedenský kultúrny život zlákal Ľudovíta k inému druhu umenia.
Maliar
Ľudovít sa vo Viedni zapísal v roku 1835 na Akademie der bildenden Künste. Jeho učitelia boli významní maliari, o. i. portrétisti Karl Gsellhofer a Johann Nepomuk Ender, autor religióznych fresiek a dôverný priateľ skladateľa Franza Schuberta, Leopold Kupelweiser a aj krajinkár Joseph Mössmer. V maliarskej tvorbe sa Ľudovít orientoval najmä na krajinky a veduty. V technike maľovania sa od roku 1845 zdokonaľoval u mecéna umenia grófa Augusta Ferdinanda von Breunnera.
Cestovateľ
Banskobystrický maliar veľa a rád cestoval. Z jeho ciest po Európe sa zachovalo niekoľko albumov litografií. Po prvý raz vystavoval veduty v Pešti (1840), samostatný album vydal v Bad Ischli (1848) a o rok vznikla kolekcia 18 litografií zo Salzburgu a kraja Salzkammergut s krásnymi jazerami. V rokoch 1849 – 1850 precestoval Bavorsko, Toskánsko a južné Taliansko, maľoval veduty pre arcivojvodu Jána Habsbursko-Lotrinského. Výsledkom cesty do Egypta (1855 – 1856) bol druhý album 45 farebných litografií, za ktorý mu v roku 1857 udelili v Berlíne cenu Alexandra von Humbolta – Humbolt Preis. V 50-tych rokoch úspešne vystavoval svoje dielo v Dome umenia vo Viedni.
Na Slovensku
Prvá litografia Banskej Bystrice pochádza z roku 1852, keď sa Ľudovít vrátil do rodného mesta. Jeho pobyt potvrdzuje aj žiadosť policajného komisariátu z Wildbad-Gasteinu župnému úradu v Banskej Bystrici o vydanie cestovného pasu pre akademického maliara Ľudovíta Libaya. O päť rokov neskôr opäť pricestoval na Slovensko. Kreslil najmä hrady, o. i. Devín, Oravský zámok alebo Zvolenský zámok. Počas ďalšieho pobytu v júli a auguste 1883 kreslil nielen v Banskej Bystrici, ale aj v Sklených Tepliciach a na Štrbskom Plese. Do mesta po Urpínom sa potom vrátil ešte dvakrát, a to v auguste 1884 a 1886.
Grafické albumy
Z mnohých grafických albumov spomeňme osem litografií z okolia Blatenského jazera, sériu devätnástich grafických listov z Wildbad-Gasteinu. Vo Viedni vyšla grafická séria šiestich litografií venovaná kúpeľom Sliač. O rok neskôr vznikla séria grafických listov dedikovaná kúpeľom a prírode v Starom Smokovci. Dobová tlač takto zachytila portrét Ľudovíta Libaya: „...bol strednej štíhlej postavy, podlhovastej tváre s blond vlasmi a modrými očami bez zvláštnych znamení. Jeho rodiskom bola Banská Bystrica, kde bol aj policajne príslušný (1860). Býval vo Viedni.“ V 70-tych rokoch pracoval v južnom Tirolsku a Korutánsku. Posledné kresby vznikli v Salzburgu rok pred jeho smrťou.
Dobročinnosť
Začiatkom mája 1887 spísal Ľudovít Libay vo Viedni desaťstranový testament. Významnú čiastku v ňom venoval evanjelickej elementárnej škole v Banskej Bystrici na podporu chudobných žiakov. Šaty a obuv dostali deti chudobných a siroty vždy na Štedrý večer. Karol Ľudovít Libay zomrel slobodný a bezdetný 16. januára 1888 vo Viedni. Jeho telesné pozostatky sú uložené na Evangelischer Friedhof Matzleinsdorf v rakúskom hlavnom meste. Pohreb bol podľa jeho osobného želania skromný a pozostalí mu splnili aj posledné prianie - po smrti mu prepichli srdce. Ľudovít Libay bol významný a uznávaný umelec nášho mesta. Zanechal po sebe rozsiahle dielo, stovky kresieb, akvarelov, grafických listov a milovaných vedút.
Svoje kreslené reportáže vydal ako litografické albumy. Jeho umelecký význam spočíva v realisticky videných krajinárskych kresbách. Najvýznamnejšie diela sú umiestnené v SNG, v Galérii hlavného mesta Bratislavy, vo Stredoslovenskom múzeu v Banskej Bystrici, Východoslovenskom múzeu v Košiciach, vo viedenskej Albertine a v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. Zomrel slobodný a bezdetný.
Dielo
Referencie
- GLOCKO, F.: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka. Banská Bystrica : Stredoslovenské múzeum, 2018, s. 44 a 46.
Literatúra
- Slovenský biografický slovník
- Umenie 19. storočia na Slovensku
- GLOCKO, Filip: Karol Ľudovít Libay. In: Radničné noviny mesta Banská Bystrica, ročník XII., číslo 8., august 2018, s. 12.
- ZMETÁKOVÁ, Danica: Karol Ľudovít Libay (1814 – 1888). Cesty a návraty na Slovensko. Slovenská národná galéria, Bratislava 1997, ISBN 80.85188-92-9.
- ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho rodu Libayovcov z Banskej Bystrice. In: Banská Bystrica. Historicko-etnologické štúdie 1. [Zostavila]: Bitušíková, Alexandra. Banská Bystrica, Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií – Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 2000. ISBN 80-8055-324-6, s. 74 – 94.
- ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho a strieborníckeho rodu Libayovcov. In: Medzinárodný seminár – Európske ložiská striebra a vplyvy ich ťažby na životné prostredie SBM Banská Štiavnica 2002, ISBN 80-88924-23-5, s. 113 – 124.
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike - evanjelická farnosť; pokrstený ako Carolus Ludovicus Libay