Juraj Sodomka

Prišiel do Banskej Bystrice z Budapešti začiatkom 19. storočia. Mešťanom sa stal 5. marca 1814. Veľkým dňom bol pre neho 20. marec 1814, kedy ho prijali do banskobystrického cechu zlatníkov. Svedkom mu bol Daniel Kolbenhayer. Pri prijímaní musel Sodomka predložiť ako dôkaz výučný list, ktorý potvrdzoval, že je vyučeným striebrotepcom, a že absolvoval aj povinné vandrovanie. Za prítomnosti cechového komisára Jozefa Glabitsa mu odpustili predloženie autorského diela. Dôvodom bola skutočnosť, že sa zaviazal zobrať si za manželku sirotu Sophiu Kollmayerovú (uvádza sa tiež priezvisko Kolbenhayerová), ktorá pochádzala zo zlatníckej rodiny. Sobáš dokazuje, že sa zlatnícka tradícia medzi rodinami zlatníkov udržiavala.

Ako zlatník cechu sa Sodomka staral aj o mladých budúcich zlatníkov. V rokoch 1817 – 1827 sa u neho učili: Johan Zengel, Ignatz Horwath (syna výrobcu mydla Ferencza Horwátha), Mathias Zachar, Ludwig Kuszy a Carolus Ruzsinszky. Juraj Sodomka oznámil 3. mája 1830 banskobystrickému cechu, že jeho synovec Georgus (Georgius) Sodomka, narodený v roku 1810, učeň a zároveň syn nitrianskeho zlatníka Jánosa (Johannesa) Szodomku, absolvuje posledné dva mesiace učňovských rokov pod jeho dohľadom. Dôvodom tohto rozhodnutia bola najprv choroba a neskôr úmrtie (1829) Georgusovho otca, Jurajovho brata. Zápis a výpis sa uskutočnil bez prítomnosti chlapca. Ďalším dokladom mentorských aktivít Juraja Sodomku je údaj zo dňa 21. júna 1840, kedy prijal na štyri roky do učenia Ferdinanda Szalmovszkého, syna Petra Szalmovszkého z Koštian nad Turcom. Otec poskytol za syna záruky vernosti a  zaviazal sa poskytovať počas štyroch rokov ošatenie aj platenie predpísaných poplatkov. V roku 1849 sa stal Juraj Sodomka cechmajstrom. V tom istom roku nastúpil k nemu do učenia jeho ďalší synovec Ferdinand, ktorému vo výchove nahrádzal aj otca a nežiadal od neho ani poplatky za učenie.

Zlatnícke práce Juraja Sodomku vykazujú najmä silný umelecký vplyv viedenských zlatníkov. Jeho majstrovská značka má dve podoby: monogram v elipse z písmen (iniciálok) G. S., alebo písmená G a S v elipse s dvojitou obrubou. Svoju významnú úlohu zohral Juraj Sodomka aj pri tvorbe slávneho Glabitsovho pokálu. Ako posledný, štvrtý zlatník pracoval po boku svojho majstra Samuela Libaya a zlatníkov Františka Rosenbergera a Alojza Herritza. Na starosti mal pozlátenie diela.

V zbierkach Stredoslovenského múzea sa zachovalo nádherné dielo Juraja Sodomku z roku 1841. Je to strieborná paténa ku kalichu. Paténa je omšový tanierik, na ktorom sa obetuje Božie telo. Používa sa pri cirkevných obradoch a má zabrániť prípadnému pádu hostie na zem. Strieborná paténa ku kalichu má na okraji pozlátený pás a vnútro prednej strany zdobí rytý vavrínový venček.

Na zadnej strane patény sa nachádza vyrytý maďarský text:

Fazekas Czéhtől

Jesznitzky János Czéh Mester alatt

Beszt: Bany: April 9:1841

Ecclae. Aug. Evang. Neosoliensis

Z nápisu vyplýva, že paténa bola darom pre evanjelickú cirkev v Banskej Bystrici od cechu hrnčiarov pod vedením Jána Jesznitzkého. Priemer patény je 15 cm, váha 167 gramov.

• GLOCKO, Filip: Strieborná paténa (Život a dielo zlatníka Juraja Sodomku v zbierkach Stredoslovenského múzea ). In: Bystrický Permon, ročník XIV., číslo 4,november 2016, ISSN 25859420

• GLOCKO, Filip: Pokál Jozefa Glabitsa (Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea). In: Bystrický Permon, ročník XIV., číslo 1., marec 2016, ISSN 25859420, s. 3.
• GLOCKO, Filip: Strieborná paténa (Život a dielo zlatníka Juraja Sodomku v zbierkach Stredoslovenského múzea ). In: Bystrický Permon, ročník XIV., číslo 4,november 2016, ISSN 25859420
• GLOCKO, Filip: Dielo zlatníka Samuela Libaya v zbierkach Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. In: MUZEUM, ročník LXII. 2/2016, ISSN 0027 – 5263, s. 28 – 31.
• GLOCKO, Filip: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, 2018, ISBN 978-80969866-7-5
• JURKOVIČ, Emil: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica. Vydalo OZ Pribicer – 1. banskobystrická vzdelávacia a kultúrna spoločnosť pre Mesto Banská Bystrica. Banská Bystrica, Tlačiarne BB 2005, ISBN 80-969366-2-X
• MIHALIK, Sándor: Beszterczebányai ötvösök a XV – XIX. században. In: Múzeumi és könyvtári értesítő
• TORANOVÁ, Eva: Výrobky domácich zlatníkov a pamiatky zlatníckych cechov v zbierkach slovenských múzeí, Obzor Martin, 1968
• TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei, Tatran Bratislava 1975
• TORANOVÁ, Eva: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983
• TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei, Tatran Bratislava 1983
• ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho rodu Libayovcov z Banskej Bystrice. In: Banská Bystrica. Historicko-etnologické štúdie 1. [Zostavila]: Bitušíková, Alexandra. Banská Bystrica, Inštitút sociálnych a kultúrnych štúdií – Fakulta humanitných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 2000. ISBN 80-8055-324-6
• ŽILÁK, Ján: Genealógia zlatníckeho a strieborníckeho rodu Libayovcov. In: Medzinárodný seminár – Európske ložiská striebra a vplyvy ich ťažby na životné prostredie SBM Banská Štiavnica 2002, ISBN 80-88924-23-5