Alojz Herritz

Pochádzal zo starého nemeckého rodu Herritz, ktorý sa v tejto lokalite usadil už dávnejšie. Čo však viedlo majiteľov pôvodne slovenského priezviska Hric k používaniu jeho nemeckej formy nevieme, avšak je známe, že nemecký tvar dôsledne používali aj ďalší potomkovia rodu. S manželkou Annou Boršickou mal Alojz Herritz osem detí (5 synov a 3 dcéry, niektoré z detí zomreli už v detskom veku). Do rodiny Boršických sa Herritz priženil 2. júla 1833. Najstarší syn Alojza Herritza – Rudolf (* 18. apríla 1836) spolu s bratom Júliusom (* 13. decembra 1837) sa stali známymi pivovarníkmi.

Zlatníckemu remeslu sa Alojz Herritz vyučil u majstra Samuela Libaya. Pracoval u neho štyri roky, od 16. januára 1820 do 18. januára 1824. Učňovský stav ukončil o rok skôr s podmienkou, že u majstra Libaya ostane pracovať pol roka zadarmo a pol roka za obmedzenú mzdu. Po ukončení štúdia vyplatil svojmu zamestnávateľovi Libayovi 7 forintov a odovzdal mu aj majstrovskú prácu – cukorničku, s hmotnosťou 4 lótov (1 lót = 0,015 kg), ktorú prevzal Libay za 5 forintov. Alojz Herritz sa 10. marca 1832 stal mešťanom Banskej Bystrice.

Keď sa Herritz v roku 1831 prvý raz uchádzal o prijatie do cechu zlatníkov, jeho žiadosti nebolo vyhovené. Herritza, podobne ako aj ďalších novousadených zlatníkov, postihlo kráľovské nariadenie z roku 1747, v ktorom sa na základe Erdödyhö komisie nariaďovalo mestám zakázať usadenie nových zlatníkov. Malo sa tým predchádzať „škodlivej márnivosti striebra na verejnosti“.

Alojz Herritz požiadal 14. septembra 1834 opäť o zápis do cechu zlatníkov, čo sa tentoraz (po troch rokoch) už bezodkladne uskutočnilo na základe príkazu vysokej miestnej rady. Zápis do cechu sprevádzali aj poplatky (taxa) – bežný poplatok majstra, poplatok za vyslobodenie a poplatok za majstrovský stôl, čo spolu predstavovalo 85 forintov. Okrem toho bol Herritz povinný prispieť aj na prípadné súdne trovy. Ako zlatník je Herritz spomínaný v Banskej Bystrici v rokoch 1834 – 1845. V roku 1845 kúpil v meste od Jána Žillu dom za 10 900 zlatých.

Podobne, ako jeho zlatnícki kolegovia Libay a Rosenberger, aj Alojz Herritz sa venoval výchove budúcich zlatníkov. V rokoch 1835 – 1843 sa u neho učili budúci zlatníci: Jozef Tesslák, Pavol Staritskay, Gustl Fritsch, Paulus Sztaritskay a Joseph Pelczel.

Alojz Herritz zohral významnú úlohu aj pri tvorbe slávneho Glabitsovho pokálu. Pracoval po boku svojho majstra Samuela Libaya a Františka Rosenbergera. Na starosti mal zhotovenie podstavca pre pokál.

Z diel Alojza Herritza sa v zbierkach Stredoslovenského múzea nachádza nádherný strieborný krstný medailón s filigránovou obrubou. Tieto diela patrili k pamiatkovým darovacím predmetom. Mali väčšinou okrúhly tvar s reliéfnymi výjavmi, často boli vsadené do širokého filigránového rámu. Medailóny darúvali krstní rodičia pri príležitosti krstu novorodeniatka, preto býva na zadnej strane vyryté venovanie krstných rodičov aj s dátumom krstu. Predná strana Herritzovho medailónu (averz) je zdobená tepaným výjavom krstu Krista Jánom Krstiteľom.

Na zadnej strane medailónu (reverz) sa nachádza vyrytý nápis: J. P. F. geboren den 2. Januar 1833 J. R.

Na obrube medailónu sa nachádza banskobystrická cechová overovacia značka a majstrovská značka Alojza Herritza. Výška diela je 11 centimetrov, šírka je 10 centimetrov. Krstný medailón je dôkaz majstrovstva Alojza Herritza nielen v tepanej zlatníckej, ale aj filigránskej technike, ktorú majstrovsky zvládol po vzore majstra filigránu – Samuela Libaya.

• Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000
• GLOCKO, Filip: Krstný medailón zo striebra. (Život a dielo zlatníka Alojza Herritza v zbierkach Stredoslovenského múzea). In: Bystrický Permon, ročník XIV., číslo 3., október 2016, ISSN 25859420, s. 6

• GLOCKO, Filip: Samuel Libay - život a dielo banskobystrického zlatníka.Banská Bystrica, Stredoslovenské múzeum, 2018, ISBN 978-80969866-7-5
• JURKOVIČ, Emil: Dejiny kráľovského mesta Banská Bystrica. Vydalo OZ Pribicer – 1. banskobystrická vzdelávacia a kultúrna spoločnosť pre Mesto Banská Bystrica. Banská Bystrica, Tlačiarne BB 2005, ISBN 80-969366-2-X

• TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei, Tatran Bratislava 1975
• TORANOVÁ, Eva: Zlatníctvo na Slovensku, Neografia Martin, Tatran Bratislava 1983
• TORANOVÁ, Eva: Goldschmiedekunst in der Slowakei, Tatran Bratislava 1983

• Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• GLOCKO, Filip: Krstný medailón zo striebra. (Život a dielo zlatníka Alojza Herritza v zbierkach Stredoslovenského múzea). In: Bystrický Permon, ročník XIV., číslo 3., október 2016, ISSN 25859420, s. 6