Juraj Králik (diplomat)

Juraj Králik sa narodil v roku 1926 v Košiciach. O desať rokov neskôr, po Viedenskej arbitráži, sa aj s rodinou presťahovali do Michaloviec. Rodina mala pomerne veľa známych a k jeho formovaniu prispeli aj časté návštevy osobností najmä z radov evanjelickej inteligencie (Milan Hodža, Martin Rázus, generál Ferdinand Čatloš, Elo Šándor) či ministrov.

Počas štúdii v Michalovciach sa Juraj Králik stal členom folklórneho súboru Zemplín, neskôr bol naverbovaný do 1. československého armádneho zboru a zaradený do školy dôstojníkov v zálohe. Pokračoval v štúdiách v Bratislave na Vysokej škole ekonomickej a na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (absolvoval v roku 1949 s vyznamenaním). Vyštudoval aj operný spev. Dohovoril sa viacerými cudzími jazykmi, zo 6 zložil skúšky na úrovni štátnych skúšok.

1. septembra 2006 udelil prezident Ivan Gašparovič Jurajovi Králikovi Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne významné zásluhy v oblasti zahraničnej politiky.[2]

Po ukončení štúdii nastúpil do Ústavu právnej filozofie ako odborný asistent a do Ústavu teórie práva ako poverený vedúci. Od roku 1953 sa však naplno začal venovať diplomacii a odišiel na svoju prvú zahraničnú misiu. Od roku 1953 až do roku 1960 pracoval na československom veľvyslanectve v Budapešti, kde bol zodpovedný za politické spravodajstvo. Prognózy vyplývajúce z jeho správ sa ukázali byť presné a v hodnosti prvého tajomníka dostáva Králik vo veku 30 rokov štátne vyznamenanie za vynikajúcu prácu.

Od roku 1963 do roku 1971 pôsobil na poste veľvyslanca pri OSN, kde zastával funkciu predsedu jedného z výborov Konferencie pre odzbrojenie v Ženeve.

V roku 1968 bola Králikova kariéra prerušená a nasledujúcich dvadsať rokov pracoval v ústraní v Stredisku OSN pre ochranu životného prostredia, Ústave rádioekológie a využitia jadrových techník v Košiciach a na Hydrometeorologickom ústave M. R. Štefánika v Bratislave.

Po zmene režimu sa Juraj Králik vrátil do aktívnej diplomacie a v období rokov 1990 – 1993 zastával opäť funkciu veľvyslanca pri OSN. Súčasne, až do roku 1994 pôsobil na poste osobitného poradcu pre odzbrojenie dvoch generálnych tajomníkov Organizácie spojených národov (Javier Pérez de Cuéllar a Butrus Butrus-Gálí).

Zastával tiež post predsedu Správnej rady Slovenského národného strediska pre ľudské práva, prezidenta Medzinárodnej spoločnosti pre OSN na Slovensku, poradcu ministra Kukana a vypracoval návrh na zriadenie diplomatickej akadémie Štefana Osuského v Bratislave. Učil na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave a Právnickej fakulte Univerzity Komenského.

V roku 1948 sa Juraj Králik zaslúžil o vznik umeleckého folklórneho súboru Lúčnica a považuje sa za jedného z jej zakladateľov. Okrem toho stál pri zrode súboru SĽUK.

Maľoval akvarely zo života zemplínskeho ľudu, venoval sa spevu, športu, hral na klavír.

Napísal 13 kníh, medzi inými:

• Karierny diplomat (2006)
• Letokruhy diplomacie (2003)
• Medovňik - ľubovňik abo Každy to kvitočok svuj makortet najdze - Zemlínska rapsódia
• Trójsky kôň civilizácie
• Lúčnica-moja láska
• Na Zemplíne (libreto k opere)

• V jednej vete s Masarykom
• Čo počúva: diplomat Juraj Králik
• Neorenesančný slovenský diplomat Juraj Králik článok v Ročenke zahraničnej politiky Slovenskej republiky 2012