Juraj Alner

Juraj Alner sa narodil 23. júla 1937 v Kladne, ale čoskoro sa rodina presťahovala do otcovho rodiska Ružomberka.

V roku 1941 otec zomrel a matka sa vydala za Zlatoňa Mileca. Prvú vlnu deportácii slovenských Židov v roku 1942 prežili vďaka prezidentskej výnimke pre jeho starého otca. Po vypuknutí Slovenského národného povstania v lete 1944 ušli na vidiek, kde sa skrývali až do oslobodenia. V lete 1946 bol vďaka Švajčiarskemu Červenému krížu na pobyte pre deti vo Švajčiarsku. Napísal o tom knihu Švajčiarske deti, ktorá vyšla v roku 2010.[5][6]

Po vojne žili krátko v Ružomberku, potom v Žiline a od roku 1948 v Bratislave, kde v roku 1951 ŠtB zatkla jeho nevlastného otca, ktorý bol v rámci politických procesov väznený 11 rokov. V roku 1955 nastúpil na štúdium slovenčiny na Vysokej škole pedagogickej (VŠP) a germanistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[2]

Aj kvôli účasti na študentskom proteste ho po skončení vysokej školy poslali na dva roky „do výroby, aby sa oboznámil s robotníckou triedou“. V roku 1962 založil v Banskej Bystrici Divadlo poézie. V rokoch 1964 – 1969 pracoval v redakcii denníka Ľud v Bratislave. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy, bol nútený emigrovať do USA, odkiaľ sa kvôli rodine vrátil. Vzhľadom na jeho politické postoje pracoval 1970 – 1978 ako robotník – korektor a 1978 – 1989 ako knihovník na VŠMU.

V novembri 1989 a po ňom spolupracoval so študentmi a Verejnosťou proti násiliu a po páde režimu sa vrátil do denníka Ľud ako šéfredaktor. Neskôr pôsobil v redakciách Slobodného piatku a Národnej obrody ako komentátor, publikoval takmer vo všetkých slovenských médiách, bol dopisovateľom denníkov Der Standard a Luxemburger Wort. V marci 1990 sa zúčastnil obnovy Paneurópskej únie na Slovensku a od januára 1994 bol jej generálnym tajomníkom.[3] V roku 1993 založil slovenskú sekciu Asociácie európskych novinárov a stal sa jej predsedom.[3][4] Od začiatku deväťdesiatych rokov prednášal na viacerých univerzitách v zahraničí a na Slovensku.

• 1994 – 2013 Paneurópska únia na Slovensku, generálny tajomník[3]
• 1993 – 2007 Slovenská sekcia Asociácie európskych novinárov, predseda[3][4]
• 2002 – 2004 Asociácia európskych novinárov, medzinárodný generálny tajomník[3][4]
• 2011 – Asociácia európskych novinárov, čestný medzinárodný tajomník
• 1997 – 2003 Nadácia Pontis, člen správnej rady[7]
• 1998 – 2000 Nadácia Pontis, predseda správnej rady

• 1996 – Slovenská novinárska cena
• 1997 – Strieborná medaila prezidenta Slovenskej republiky (Michal Kováč)
• 1998 – Európska novinárska cena (AEJ European Journalism Award)
• 2015 – Rad čestnej légie Francúzska (Officier de la Légion d’honneur)[8][9]

• Juraj Alner – výpoveď pamätníka na webe Ústavu pamäti národa
• Diela Juraja Alnera v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice