Josip Juraj Strossmayer
Josip Juraj Strossmayer, tiež Joseph Georg Strossmayer, Josip Juraj Štrosmajer alebo len Juraj Štrosmajer (* 4. február 1815, Osijek – † 8. máj 1905, Đakovo) bol chorvátsky rímskokatolícky biskup, národný buditeľ a politik.
Josip Juraj Strossmayer | |||
biskup Bosny (Đakovo) a Sriemu | |||
| |||
Biografické údaje | |||
---|---|---|---|
Narodenie | 4. február 1815 Osijek | ||
Úmrtie | 8. máj 1905 (90 rokov) Đakovo | ||
Svätenia | |||
Kňaz | |||
Kňazská vysviacka | február 1838 | ||
Biskup | |||
Menovanie | 18. november 1849 (34 rokov) | ||
Potvrdenie | 20. máj 1850 (35 rokov) | ||
Konsekrácia | 8. september 1850 (35 rokov) | ||
Svätiteľ | Michele Viale-Prelà Apoštolský nuncius vo Viedni | ||
Odkazy | |||
Detstvo a štúdium
Narodil sa v Osijeku do chorvátskej rodiny, rodina niesla nemecké priezvisko, lebo jeho prastarý otec bol Rakúšan, ktorý sa oženil s Chorvátkou. Ukončil gymnázium v rodnom meste, následne úspešne vyštudoval teológiu v Đakove a už ako dvadsaťročný dosiahol i doktorát filozofie v Pešti. V roku 1838 pracoval ako vikár v Petrovaradine, o dva roky neskôr sa presťahoval do Viedne, kde získal ďalší doktorát - z kánonického práva katolíckej cirkvi.
Pôsobenie
V roku 1849 bol vymenovaný za biskupa Bosny a Sriemu, so sídlom v Đakove.
V roku 1860 sa stal vodcom Chorvátskej ľudovej strany, vo funkcii zotrval do roku 1873. Bol predstaviteľom austroslavizmu, žiadal národné práva pre Slovanov v rámci Habsburskej monarchie. Udržoval kontakty s Jánom Kollárom, s ktorým sa spriatelil počas štúdia v Pešti, a pri bojovaní za národné a politické požiadavky Slovanov spolupracoval aj s Františkom Palackým a Františkom Ladislavom Riegerom.
I. Vatikánsky koncil
Zúčastnil sa na I. vatikánskom koncile v rokoch 1869 – 1870, kde bol jedným z najdôležitejších oponentov pápežskej neomylnosti, vynikal ako rečník. Pápež (Pius IX.) chválil Strossmayerovu „pozoruhodne dobrú znalosť latinského jazyka“. Prejav, v ktorom obraňoval protestantizmus, vyvolal veľkú senzáciu. V roku 1870 bol zverejnený prejav, ktorom bola ostro napadnutá nielen neomylnosť pápeža, ale aj jeho primát. Strossmayer bol, resp. je považovaný za jeho autora.[1] Podľa Catholic Encyclopedia však autorom tohoto prejavu bol bývalý mexický augustiánsky mních Dr. José Agustín de Escudero. Po koncile Strossmayer udržiaval svoju opozíciu dlhšie než všetci ostatní biskupi a udržiaval kontakt s I. von Döllingerom (nemeckým teológom a historikom, jeden z duchovných otcov starokatolíckej cirkvi) a J. H. Reinkensom (prvý starokatolícky biskup v Nemecku) až do októbra 1871. Vtedy von Dollingera a Reinkensa informoval, že zamýšľa poddať sa „prinajmenšom navonok“.[2]
Zomrel v Đakove 8. mája 1905 vo veku 90 rokov. V roku 1991 tu bolo otvorené jeho múzeum.
Referencie
- http://christianfreeman.wordpress.com/2009/01/12/prejav-biskupa-strossmayera-na-vatikanskom-koncile-v-roku-1870/
-
LÖFFLER, Klemens. Joseph Georg Strossmayer. In: Catholic Encyclopedia. New York : Robert Appleton Company, 1913. (angl.)