Josef Kolmaš

Prvým významnejším dielom Josefa Kolmaša sa stala jeho dizertačná práca Simelská konference, 1913 – 1914 zaoberajúca sa nevyjasnenou otázkou politicko-právneho postavenia Tibetu po Sinchajskej revolúcii a vyhlásenie Čínskej republiky v roku 1911, ako aj vymedzenie hranice s vnútornou Čínou. Touto prácou Kolmaš zavŕšil svoju trojročnú vedeckú ašpirantúru v Orientálnom ústave ČSAV (1961 – 1964) a na základe jej obhajoby získal hodnosť kandidáta historických vied (CSc.). Neskôr (1975) táto štúdia vyšla v revidovanej verzii ako Mezinárodní konference o otázkách statutu a hranic Tibetu (Simla, 1913 – 1914) aj tlačou.

Vývoj vzájomných politicko-právnych vzťahov Číny a Tibetu, a to najmä z hľadiska ich dlhodobého vývoja od najstarších dôb až do pádu mandžuskej dynastie, spracoval Kolmaš v rozsiahlej monografii Tibet and Imperial China. A Survey of Sino-Tibetan Relations upto the End of the Manchu Dynasty in 1912 (Canberra, 1967). Usiloval sa najmä o objasnenie kľúčových momentov tohto vývoje v jednotlivých obdobiach, od dynastie Tchang cez epochu Čching až po obdobie Čínskej republiky a ČĽR.

V chronologickej štúdii The Ambans and Assistants Ambans of Tibet (Praha, 1994) systematicky spracoval a zaopatril odkazmi na príslušné pramene životopisy 173 úradníkov, ktorí slúžili ako cisárski miestodržitelia na tibetskom dvore.

V rámci histórie tibetsko-čínskych vzťahov Kolmaš ďalej preložil rad čínskych a tibetských materiálov, ktoré do tej doby zostávali mimo záujem bádateľov, medzi nimi vzbudila značný ohlas najmä dobová korešpondencia, ktorú viedol menom čínskeho cisára Sien-cunga popredný tchangský básnik a úradník Po Ťü-i s čelnými predstaviteľmi Tibetu.

Kolmaš preložil do češtiny a zasvätene okomentoval podstatnú časť oficiálnej histórie dynastie Čching týkajúcu sa Tibetu. Ako prvý historik vôbec spracoval dejiny 1300 let starého tibetského kniežacieho rodu Derge a zostavil periodizáciu ich kniežatstva (A Genealogy of the Kings of Derge, Praha 1968). V rozsiahlej dvojzväzkovej edícii Prague Collection of Tibetan Prints from Derge (Wiesbaden-Praha, 1971) zostavil súpis a reprodukcie titulných listov 5615 xylografických titulov vydaných v dvoch dergeských kláštorných knižniciach, ktoré autor v roku 1958 na mieste osobne zakúpil a priviezol domov. Vďaka tomuto súpisu sa stali známymi zbierky reprezentatívnych lamaistických textov, iniciácií a duchovných inštrukcií, ako aj pojednania o mnohých vedných odboroch (medicína, astronómia, gramatika apod.)

V knihe The Iconography of the Derge Kanjur and Tanjur (New Delhi, 1978) spracoval Kolmaš 648 ilustrácií tibetského buddhistického panteónu, ktoré sa nachádzajú na dergeskom vydaní buddhistického kánonu Kandžuru a Tandžuru, ktoré sú súčasťou Tibetskej knižnice Orientálneho ústavu ČSAV v Prahe, ktorú Kolmaš zakladal a dlhodobo odborne spravoval.

Významnú zložku Kolmašovej činnosti boli preklady z tibetčiny, čínštiny, latinčiny a ďalších jazykov. Veľkému záujmu verejnosti sa už mnoho rokov teší preklad Tibetské knihy mrtvých. Bardo thödool. Vysvobození v bardu skrz naslouchání (Praha, 1991) aj preklad jedného z najznámejších a najrozšírenejších pradžnápáramitových textov, Jádro transcendentální moudrosti (Praha 1992).

Kolmaš ďalej preložil okrem iného tibetskú kroniku zo 14. storočia Zrcadlo králů Sönam Gjalcchäna, spolu s básničkou Janou Štroblovou pripravil výber z piesňovej tvorby tibetských horalov doplnený piesňami „nepodareného“ 6. dalajlámu Cchangjang Gjamccha. Jeho preklad knihy Pokladnice moudrého rčení obsahuje aforizmy Künga Gjalcchäna, tibetského stredovekého učenca.

Medzi Kolmašovými prekladmi z čínštiny sú tituly krásnej literatúry a poézie – napr. verše Po Ťü-iho Drak z černé tůně (Praha, 1958) a Datlovník v meruňkovém sadu (Praha, 1996) – cestopisy (Zápisky o buddhistických zemích mnícha Da-Siena, Praha, 1972) či Süan-cangovy Zápisky o západních krajinách za Velkých Tchangů, Praha, 2002) – ako aj mnoho odbornej a historiografickej literatúry.