Zápal príušných žliaz

Zápal príušných žliaz (iné názvy: [epidemická] parotitída[1], mumps[2][3], hovorovo príušnice[2]; lat. parotitis epidemica) je akútna vírusová infekčná choroba, charakteristická opuchom slinných žliaz (glandulae salivariae) a často aj postihnutím pankreasu, centrálneho nervového systému a pohlavných žliaz. Pôvodcom je RNA vírus z čeľade paramyxovírusov šíriaci sa kvapôčkovou infekciou. Prameňom pôvodcu nákazy je infikovaný človek s klinickými príznakmi alebo inaparentným priebehom choroby, pričom index kontagiozity predstavuje 30 – 50 %.[4] Inkubačný čas trvá 14 – 23 dní. Častými komplikáciami sú serózna meningitída, pankreatitída a (u mužov) orchitída, ktorá môže viesť k neskoršej neplodnosti. Ochoreniu a komplikáciám možno predchádzať pravidelným očkovaním.[1]

Zápal príušných žliaz

Dieťa postihnuté zápalom príušných žliaz
Klasifikácia
MKCH-10B26: Mumps – parotitis epidemica (odkaz)
Klinický obraz
Postihnutý systémPríušné žľazy (glandula parotis)
Pozri aj Medicínsky portál

Klasifikácia
  • B26: Mumps – parotitis epidemica
    • B26.0: Parotitická orchitída
    • B26.1: Parotitická meningitída
    • B26.2: Parotitická encefalitída
    • B26.3: Parotitická pankreatitída
    • B26.8: Parotitída s inými komplikáciami
    • B26.9: Parotitída bez komplikácií

Pôvodca ochorenia

Ochorenie vyvoláva vírus Paramyxovirus parotitis, z čeľade paramyxoviridae, podčeľade paramyxovirinae, rod rubulavírus. Jediným prirodzeným zdrojom nákazy je človek.

Prenos a priebeh ochorenia

K nákaze a prenosu dochádza kvapôčkovou infekciou, čiže kýchaním, kašľaním, kontaminovanými predmetmi, ale aj bezprostredným kontaktom, napr. bozkávaním. Vírus sa nachádza aj v moči a v materinskom mlieku. Nakazená osoba môže prenášať ochorenie už týždeň predtým ako sa objavia prvé príznaky ochorenia ale ešte aj dva týždne potom. Inkubačná doba trvá približne dva až tri týždne.

Príušnice majú široké spektrum príznakov. Najčastejšie sa prejavuje zdurením jednej alebo oboch príušných žliaz, umiestnených pred a pod ušným lalôčkom. Sú to tie najväčšie z troch párov slinných žliaz, ktoré sú umiestnené hlboko v ohybe čeluste tesne pod uchom a pred ním. Niekedy zápal prestúpi aj na ďalšie žľazy, vrátane podžalúdkovej a vyvolá pankreatitídu. Častými sprievodnými javmi zápalu bývajú tiež respiračné problémy. Mnoho nakazených detí ale nevykazuje žiadne príznaky, len sa necítia dobre a majú nepríjemné pocity v oblasti príušných žliaz.

Komplikácie

Meningitída a encefalitída

Najčastejšou komplikáciou u detí ja meningitída (zápal mozgových blán) a encefalitída (zápal mozgu), ktoré môžu vyvolať malátnosť, zvracanie, závrat a neurologické poruchy (napr. ochrnutia). V ojedinelých prípadoch ostávajú tieto poruchy trvalé.

Orchitída

Príušnice je veľmi nebezpečná pre dospievajúcich a dospelých mužov, mali by sa preto vyvarovať styku s touto infekciou. Asi v štvrtine všetkých prípadov sa objaví komplikácia vo forme orchitídy (zápalu semeníkov). Spravidla býva postihnutý iba jeden semenník, ktorý je napuchnutý a bolestivý. Tento stav trvá dva až štyri dni. Postihnutý semeník sa po vyliečení môže zmenšiť oproti stavu, v akom bol pred ochorením. Len v ojedinelých prípadoch sú postihnuté obidva semeníky. V takomto prípade existuje riziko neplodnosti.

Ďalšie komplikácie

Zriedkavými komplikáciami sú zápaly vaječníkov, štítnej žľazy, dúhovky, myokardu, obličiek alebo poruchy sluchu. U tehotných žien existuje zvýšené riziko spontánnych potratov. Smrteľné prípady sa vyskytujú len výnimočne v prípade neliečenia ochorenia.

Diagnóza

Príušnice sa diagnostikujú podľa príznakov, ktoré sa prejavia u pacienta. Diagnóza sa potvrdzuje klinicky, čiže testami krvných vzoriek, vo výnimočných prípadoch aj sérologicky (napr. metódou ELISA), prípadne priamym dôkazom IgM protilátok proti vírusu príušnice alebo RNA špecifickej pre vírus príušnice metódou RT-PCR z výteru hltana, zo slín, likvoru, moču alebo bioptického materiálu.

Terapia

Špecifická terapia, čiže zneškodnenie vírusu liekmi, nie je možná, ale symptomatické zákroky sú nutné a účinné. Konzervatívna terapia kortikosteroidmi má pochybné účinky a preto sa nepoužíva. Pacienti infikovaní parotitídou sa musia izolovať aby nenakazili iných a to až do prvého týždňa po odpuchnutí žliaz. Ochorenie spravidla zanecháva celoživotnú imunitu. Opätovné ochorenie na príušnicu je síce možné ale veľmi zriedkavé.

Prevencia
Počet ochorení na osýpky, ružienku a príušnicu na Slovensku 1970–2004 (podľa ÚVZ SR)
Ochorenie 1970 1980 1990 2000 2003 2004
Osýpky21.2221.48099-1-
Ružienka1.48917.949168111-
Príušnice15.96122.7932.0883224-

Jedinou účinnou prevenciou je očkovanie. K dispozícii je živá očkovacia látka z oslabeného vírusu príušníce (aktívne očkovanie). Očkovaním sa zabezpečí celoživotná imunita pred týmto ochorením. Na Slovensku sa proti príušnici očkuje polyvalentnou trojvakcínou (MMR – osýpky, príušnice, rubeola) v rámci pravidelného povinného očkovania detí medzi 15. a 18. mesiacom života. Preočkovanie nasleduje v 11. roku života. Pred zavedením pravidelného povinného očkovania sa príušnice vyskytovali medzi 2. až 15. rokom života vo väčšej miere u chlapcov než u dievčat. Po zavedení pravidelného povinného očkovania došlo k výraznému poklesu tohto ochorenia (tabuľka).

Očkovanie sa neodporúča v tehotenstve, v prípade alergických reakcií na niektorú časť očkovacej látky a pri vrodených alebo získaných poruchách t-lymfocytov. Alergia na slepačie bielky nemá vplyv na vznik nežiaducich účinkov. Zaočkované môžu byť aj osoby s nedostatočnou imunitou, poruchami funkcií granulocytov, prípadne asymptomatickými prejavmi vírusu HIV. Ak už došlo ku kontaktu jedinca s vírusom príušnice, vypuknutiu ochorenia už nemusí zabrániť ani okamžité zaočkovanie. Napriek tomu sa očkovanie odporúča, pretože ochráni pred opätovným vypuknutím ochorenia. Podávanie protilátok proti vírusu, čiže pasívna imunizácia, nie je možné.

Tak ako pri každom inom očkovaní, aj pri očkovaní proti príušnici sa môžu vyskytnúť vedľajšie reakcie ako horúčka alebo lokálne začervenanie, bolesti a opuchy v mieste vpichu. Očkovanie polyvalentnou trojvakcínou, obsahujúcou oslabené vírusy príušných chorôb, môže v zriedkavých prípadoch vyvolať príznaky miernej formy ochorenia (zápal príušnej žľazy, zápal podžalúdkovej žľazy, zápal semeníkov, meningitídu, poruchy sluchu). Tieto sú však menšej intenzity a trvajú podstatne kratšie ako pri prirodzenom priebehu ochorenia.

Referencie
  1. Braun a Dormann 2000, s. 621
  2. Balážová, Ľubica; Bosák, Ján, edi. (2005), „mumps“, Slovník cudzích slov : akademický (2. dopl. a preprac. vyd.), Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, ISBN 80-10-00381-6
  3. Jarošová, Alexandra, ed. (2015), „mumps“, Slovník súčasného slovenského jazyka, M – N (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, ISBN 978-80-224-1485-2
  4. Holečková 2003, s. 1698

Použitá literatúra
  • Holečková, Katarína (2003), „Parotitis epidemica“, in Šašinka, Miroslav; Nyulassy, Štefan; Badalík, Ladislav, Vademecum medici (6. preprac., aktual., dopl. a rozš. vyd.), Martin: Vydavateľstvo Osveta, str. 1698-1699, ISBN 80-8063-115-8
  • Braun, Jörg; Dormann, Arno (2000), „21.4.11. Příušnice (epidekická parotitida)“, Vademecum lékaře (3. preprac. a rozš. vyd.), Praha: Galén, str. 621, ISBN 80-86257-10-X

Pozri aj

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.