Praindoeurópčina

Praindoeurópčina (iné názvy: indoeurópsky prajazyk, zriedkavejšie: protoindoeurópčina, indoeurópsky protojazyk, nepresne: indoeurópčina, zastarano: praindogermánčina) je predpokladaný prajazyk indoeurópskych jazykov.

Existencia tohto jazyka je už viac ako 100 rokov akceptovaná jazykovedcami a jeho rekonštrukcia je pomerne podrobná. Sir William Jones si v 18. storočí ako prvý všimol podobnosť medzi sanskritom, starou gréčtinou a latinčinou. Začiatkom 20. storočia bol spracovaný opis praindoeurópčiny, ktorý sa (s niekoľkými úpravami) akceptuje dodnes.

Praindoeurópčina sa vyznačovala komplexným morfologickým systémom, ktorý zahŕňal skloňovanie (pridanie prípony ku koreňovej morféme, ako napríklad v chlap, chlapec, chlapček), a ablaut (stupňovanie samohlások, ako v nemeckom nehmen(brať) - nimmt (prítomný čas, 3. os.) - nahm (jednoduchý min. čas) - hat genommen (zložený min. čas). Podstatné mená používali prepracovaný systém skloňovania a slovesá používali podobne prepracovaný systém časovania.

Pretože žiadny priamy dôkaz o existencií praindoeurópčiny neexistuje, všetky poznatky o nej sú odvodené z rekonštrukcií neskorších jazykov pomocou rôznych jazykovedných techník, ako napríklad komparatívnej metódy, či metódy vnútornej rekonštrukcie vývinu jazyka. Teórie o možnom príbuzenstve s inými jazykovými rodinami, vrátane uralských jazykov sú sporné.

Vznik

Jazyk vznikol podľa dvoch hlavných teórií:

asi 6000 až 7500 pred Kr. v Malej Ázii
asi 4500 pred Kr. v južnom Rusku (severne od Čierneho mora, Kaukazu a Kaspického mora; od 3500 aj v severnej Malej Ázii)

Existuje ale veľmi veľa alternatívnych teórií, podľa ktorých vznikol v Indii, pri jazere Urmija či v Európe (severnej alebo strednej) a podobne.

Vznik indoeurópskych jazykov

Ako prvá sa z praindoeurópčiny oddelila praanatólčina (anatólske jazyky) - asi okolo 4000 alebo okolo 2300 pred Kr. Neskôr sa praindoeurópčina rozpadla na dve vetvy:

keltsko-italicko-tocharský jazyk:
- z neho sa ako prvé oddelili tocharské jazyky
- neskôr sa keltsko-italicko-tocharský jazyk rozpadol na:
  - prakeltčinu (keltské jazyky)
  - praitaličtinu (italické jazyky), ktorá sa rozpadla na:
    - latinčinu (z nej vznikli románske jazyky)
    - oskicko-umbrijské jazyky
árijsko-grécko-arménsky jazyk:
- z neho sa ako prvé oddelil baltsko-slovansko-germánsky jazyk, ktorý sa neskôr rozpadol na:
  - pragermánčinu (germánske jazyky)
  - baltsko-slovanský jazyk, ktorý sa neskôr rozpadol na:
    - praslovančina (slovanské jazyky)
    - prabaltčina (baltské jazyky)
- neskôr sa árijsko-grécko-arménsky jazyk rozpadol na:
  - grécke jazyky
  - arménsko-árijský jazyk, ktorý sa rozpadol na:
    - indoiránčinu (indoiránske jazyky)
    - arménčinu

V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a celej Európe. Preto sa tieto jazyky označujú ako indoeurópske jazyky.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.