Jang Šang-kchun
Jang Šang-kchun (čín. 杨尚昆 – Jang Šang-kchun, pchin-jin: Yáng Shàngkūn), * 5. júl 1907 - †14. september 1998) bol čínsky politik a prezident Čínskej ľudovej republiky v rokoch 1988 až 1993.[1] Patrí medzi Osem nesmrteľných Komunistickej strany, t.j. skupinu politikov, ktorí sa podieľali na transformácii čínskej ekonomiky po smrti Mao Ce-tunga.
| Jang Šang-kchun | ||||||||
 | ||||||||
| Bývalý prezident Čínskej ľudovej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 8. apríla 1988 – 27. marca 1993 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 5. júl 1907 Tchung-nan, S’-čchuan | |||||||
| Úmrtie | 14. september 1998 (91 rokov) Peking | |||||||
| Politická strana | Komunistická strana Číny | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Jang Šang-kchun (multimediálne súbory) | |||||||
| ||||||||
Život
Jang Šang-kchun vstúpil do Komunistickej strany roku 1926. Na konci dvadsiatych rokov študoval na Sunjatsenovej univerzite v Moskve a patrí tak do skupiny 28 boľševikov, v ZSSR vyštudovaných členov KSČ, ktorých v tridsiatych rokoch odsunul Mao Ce-tung od moci. Po návrate z Moskvy sa zúčastnil na Dlhom pochode a napriek pokynom Kominterny sa postavil na Maovu stranu. Tým si získal jeho priazeň a po založení Čínskej ľudovej republiky roku 1949 sa dostal do vysokých štátnych funkcií. V rokoch 1956 až 1966 bol členom Ústredného výboru Komunistickej strany.
V roku 1966 sa pridal k Teng Siao-pchingovi a Liou Šao-čchimu, ktorí kritizovali Maovu politiku počas Veľkého skoku vpred. Za tento postoj čelil počas následnej Kultúrnej revolúcie represiám. Rehabilitovaný bol až roku 1978[2] a roku 1982 sa stáva členom Politbyra. Jang podporoval ekonomickú reformu, ale ohľadom politickej reformy zastával rezervovaný postoj. To mu získalo Teng Siao-pchingovú priazeň a roku 1988 bol vymenovaný za prezidenta ČĽR.
Prezident ČĽR
Hoci bol Jang Šang-kchun formálne hlavou štátu, reálna moc ostala v rukách Teng Siao-pchinga a premiéra Li Pchenga. Počas udalostí v roku 1989 bol Jang najprv na strane generálneho sekretára strany Čao C'-janga, ktorý sympatizoval so študentmi. Po tom, ako bol Čao odstavený, sa Jang rýchlo pridal na stranu Tenga a využil svoje prezidentské právomoci na vyhlásenie stanného práva, po ktorom armáda zakročila voči študentom. V roku 1992 nebol vo svojej funkcii potvrdený a roku 1993, po uplynutí prezidentského mandátu, sa stiahol z politiky.