Liou Šao-čchi
Liou Šao-čchi (čín. 刘少奇 – Liou Šao-čchi, pchin-jin: Liú Shàoqí; * 24. november 1898 - † 12. november 1969) bol čínsky revolucionár, politik a v rokoch 1959 až 1968 predsedom (de facto prezidentom) Čínskej ľudovej republiky. V roku 1968 bol zosadený zo svojej funkcie a po následnom mučení roku 1969 zomrel, čím sa stal najvyššie postavenou obeťou Kultúrnej revolúcie.
| Liou Šao-čchi | ||||||||
 | ||||||||
| Bývalý prezident Čínskej ľudovej republiky | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 28. apríla 1959 – 21. októbra 1968 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 24. november 1898 Ning-siang | |||||||
| Úmrtie | 12. november 1969 (70 rokov) Kchaj-feng | |||||||
| Politická strana | Komunistická strana Číny | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 | Liou Šao-čchi (multimediálne súbory) | |||||||
| ||||||||
Život
Šao-čchi sa narodil do bohatej farmárskej rodiny v južnej Číne. Roku 1921 odišiel študovať do Moskvy, kde ešte toho roho vstúpil do Komunistickej strany. Nasledujúceho roku sa vrátil do Číny, aby pomáhal organizovať štrajky. V roku 1927 sa stal členom Ústredného výboru strany. V rokoch 1934 až 1935 sa zúčastnil Dlhého pochodu a po príchode do Jen-anu sa stal politickým komisárom Novej štvrtej armády. Od roku 1942 bol členom Politbyra.
Po založení ČĽR roku 1949 sa stal podpredsedom vlády a zaoberal sa hospodárskymi záležitosťami. V roku 1959 nahradil Mao Ce-tunga na pozícii hlavy štátu a roku 1961 bol vymenovaný za jeho nástupcu. Bol medzi prvými, ktorí poukázali na chyby počas Veľkého skoku vpred, a preto ho označovali ako "čínskeho Chruščova".[1] V šesťdesiatych rokoch pracoval s Teng Siao-pchingom na hospodárskom obnovení krajiny.[2]
Smrť a rehabilitácia
Po vypuknutí Kultúrnej revolúcie v roku 1966 bol spolu s Teng Siao-pchingom označený za kapitalistu a pravičiara a čelil mnohým osobným útokom. V októbri roku 1968 bol zbavený všetkých funkcií a krátko na to zomrel v domácom väzení. Jeho smrť bola oznámená až roku 1974.[3]
Po nástupe Teng Siao-pchinga k moci roku 1978 bol rehabilitovaný a roku 1980 bol dodatočne vykonaný oficiálny štátny pohreb.