Jan Zábrana

n narodil v malej obci Herálec na Českomoravskej vysočine, v roku 1940 sa s rodičmi presťahoval do Humpolca. Jeho rodičia boli politicky činní v národne-socialistickej strane, za čo boli po februárovom komunistickom prevrate prenasledovaní. Matka Jiřina Zábranová bola v roku 1949 zatknutá a v roku 1950 odsúdená vo vykonštruovanom súdnom procese. Odsedela si desať rokov. Aj Zábranov otec Emanuel bol v októbri roku 1951 zatknutý a v máji 1952 bol odsúdený na niekoľkoročný trest väzenia (odsedel si osem rokov).[2] .

Samotný Jan Zábrana bol nekompromisným odporcom komunistickej ideológie a zriadenia. S týmto postojom sa netajil a preto mu bolo zabránené v štúdiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Po maturite v máji 1950 v rokoch 1950 – 1952 vyštudoval štyri semestre na Katolíckej bohosloveckej fakulte UK. Koncom roku z nej bol vylúčený. Potom pracoval ako pomocný robotník v Tatrovke na Smíchove (1952 – 1953) a v Družstve Smalt v Radotíně (1953 – 1954).

Od konca októbra roku 1954 sa začal živiť ako prekladateľ.[3] V roku 1957 debutoval aj s vlastnou básnickou tvorbou. V časoch normalizácie mu bolo bránené v slobodnej tvorbe a ďalej sa mohol živiť len prekladmi z ruskej, anglickej a americkej literatúry. V roku 1963 uzatvoril manželstvo s Máriou Leskovjanovou, redaktorkou a korektorkou. V roku 1964 sa im narodila dcéra Eva. Medzi jeho priateľov patrili maliar Mikuláš Medek, Josef Škvorecký (s ktorým viedol po jeho odchode do exilu dlhoročnú korešpondenciu) a prekladateľ Fratišek Jungwirth, poznal sa aj s Václavom Havlom. V rokoch normalizácie v dôsledku ťaživej politickej situácie upadol do depresií, ktoré sa časom zhoršovali. V roku 1976 ochorel na cukrovku a v roku 1984 zomrel v Prahe na rakovinu. Pochovaný je v Poděbradoch.

Prekladal najmä poéziu, ale aj prozaické práce takých autorov, ako boli Ivan Alexejevič Bunin, Isaak Babel, Ilia Erenburg, Boris Pasternak, Osip Mandeľštam, Vasilij Aksjonov, Graham Greene, James Baldwin, Joseph Conrad, alebo Ernest Hemingway. Prekladal aj detektívky od Arthura Conana Doyla a Agathy Christie.

Vysoko cenené sú najmä jeho preklady básní Sergeja Jesenina, poviedok Ivana Bunina a básní Sylvie Plathovej.

Zábrana si od druhej polovice 40-tych rokov 20. storočia nepravidelne (pravidelne od roku 1970 ako tzv. Disiecta membra, 127 zošitov) viedol denníkové záznamy, ktoré po jeho smrti vyšli tlačou (prvé vydanie: Praha : Torst, 1992, 2 zv., kniha získala ocenenie Kniha roku Lidových novin). Spomienky na svojho otca vydala v roku 2014 (pri príežitosti 30. výročia jeho úmrtia) aj dcéra Eva Zábranová (s názvom Flashky. Praha : Torst, 2014, 135 s. ISBN 978-80-7215-480-7).