Ján Zelný

Už v mladosti, od svojich pätnástich rokov, ako študent žilinského gymnázia sa zaujímal o život hmyzu. Aktívne sa zaoberal výskumom motýľov, prevažne rodom Parnassius Latreille, 1804, ako i otázkou medzidruhovej taxonomickej príslušnosti druhov mlynárikov Pieris napi L. a Pieris bryoniae Hübner, 1806.

Od roku 1941 bol aktívnym členom prvej Slovenskej entomologickej spoločnosti v Žiline. Na ustanovujúcom valnom zhromaždení tejto spoločnosti dňa 12.3.1941 v budove I. rímskokatolíckej ľudovej školy bol jedným zo zakladajúcich členov tejto spoločnosti. Bol vtedy mladým entomológom, ale už na tomto prvom stretnutí bol zvolený za pokladníka a neskôr zastával tiež funkciu kustóda spoločnosti – spoločne s Jánom Smutným. Dňa 15.8.1942 na šiestej riadnej členskej schôdzi v hoteli Astória referoval ako člen výboru spoločnosti o jasoňoch. Spomenul aj niektoré lokality výskytu týchto druhov motýľov a poznamenal, že v roku 1942 bolo na lokalitách veľmi veľa aberatívnych jedincov. Dňa 10.12.1942 na desiatej riadnej členskej schôdzi spoločnosti referoval o svojich výsledkoch entomologického prieskumu Súľovských skál, kde v tomto roku (1942) robil prieskum hmyzu. Spomenul, že sa tam nachádza Parnassius apollo L. var. interversus, Parnassius mnemosyne (poddruhová príslušnosť sa musí ešte určiť) a tiež z chrobákov fuzáč alpský (Rosalia alpina). Zistil tam aj viacero iných zaujímavých druhov motýľov a chrobákov, ako i rôzne druhy alpskej kveteny, z čoho priniesol na schôdzu so sebou i ukážky. Dňa 3.3.1943 na dvanástej riadnej členskej schôdzi spoločnosti v hoteli Astória bolo Jánovi Zelnému určené spraviť v sezóne roku 1943 komplexný výskum Súľovských skál. Dňa 9.5.1943 na treťom valnom zhromaždení spoločnosti v hoteli Astória bol menovaný do funkcie zapisovateľa spoločnosti. Dňa 22.8.1943 na mimoriadnom valnom zhromaždení Slovenskej entomologickej spoločnosti v hoteli Astória sa Ján Zelný vzdáva členstva v spoločnosti, čo bolo vzaté na vedomie a jednohlasne zhromaždením valného zhromaždenia prijaté. Na poslednom, mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti dňa 19.10.1945 v hoteli Astória v Žiline už zasa figuruje ako člen spoločnosti, kde je uvádzaný ako člen výboru bez funkcie.

Od roku 1957 bol Ján Zelný tiež členom entomologického klubu pri krajskej stanici mladých prírodovedcov v Ostrave – Porube, ktorá vydávala vlastný Entomologický spravodaj, v ktorom tiež publikoval niektoré svoje práce. Po druhej svetovej vojne intenzívne spolupracoval s viacerými entomológmi, spočiatku s pánom Jozefom Staněkom (1902 – 1981) zo Žiliny, ktorý bol predseda prvej Slovenskej entomologickej žilinskej spoločnosti, neskôr s Jozefom Veselým, potom i s inými entomológmi, ako napr. s Ing. Václavom Leiblingerom zo Žiliny, neskôr i so zahraničnými entomológmi, z ktorých najvýznamnejší bol lepidopterológ Curt Jacobus Eisner (1890 – 1981) z holandského Leidenu – parnassiológ svetového formátu.

Diplomovaný technik Ján Zelný pracoval na správe spojov a popri svojej profesii (projektant spojov) vo voľnom čase intenzívne študoval hlavne rod Parnassius a z neho prevažne druh motýľa jasoňa červenookého (Parnassius apollo Linnaeus, 1758). Počas svojho života zozbieral rozsiahlu zbierku, prevažne z rodu Parnassius a Pieris. Tento zbierkový materiál slúžil autorovi k štúdiu a mnohým racionálnym záverom v otázke poddruhovej príslušnosti jasoňa červenookého napriek tomu, že používal pri svojej práci iba porovnávaciu metódu.

Ján Zelný bol jeden z prvých priekopníkov otázky a praktického využitia teoretických zásad umelého odchovu jasoňa červenookého v zmysle jeho reintrodukcie. Už koncom osemdesiatych rokov vypracoval teoretické základy pre reintrodukciu jasoňa červenookého na vrchu Kotouč u Štramberku na Morave. Vtedy ešte v rámci Česko-Slovenska bol tento projekt iba veľmi teoretickým a takmer nemal nádej na úspech ani v zmysle jeho akceptácie vtedajšími kompetentnými úradnými miestami. Dnes je všeobecne jasné, že tento „zázrak“ sa v praxi použil a potvrdil na vrchu Kotouč u Štramberku, kde sa už viac rokov relatívne dobre darí umele reintrodukovanej populácii jasoňa červenookého práve z územia Slovenska – zo Strážovských vrchov. Pri svojom štúdiu subspecifickej problematiky druhu Parnassius apollo vyslovil originálnu teóriu rozšírenia jasoňa červenookého v Karpatskej oblasti. V osemdesiatych rokoch navštívil i strednú Áziu, kde prevádzal zbery iných druhov motýľov rodu Parnassius. Výsledky svojej dlhoročnej práce, ako i zistenia počas uvedenej cesty v strednej Ázii zhrnul do komplexnej práce, ktorú bohužiaľ nedokončil a nepublikoval ani jej čiastkové závery, čo je veľkou škodou pre celú entomologickú verejnosť. Pán Zelný počas svojho života samostatne, alebo s Curtom Jacobusom Eisnerom popísal nasledujúce subspecifické taxóny:

• Parnassius apollo ssp. candidus Verity, ab. basinigra Zelný, 1956,
• Parnassius mnemosyne ssp. veselyi Zelný, 1957,
• Parnassius apollo ssp. oravensis Eisner & Zelný, 1969,
• Parnassius apollo ssp. antiquus Eisner & Zelný, 1974,
• Parnassius apollo ssp. braniskoi Eisner & Zelný, 1977,
• Parnassius mnemosyne ssp. mesoleucus Fruhstorfer, natio gynaecotropaintensa Eisner & Zelný, 1977,

Na počesť pána Jána Zelného pomenoval Curt Jacobus Eisner v roku 1974 nový poddruh jasoňa červenookého z okolia Kraľovian ako Parnassius apollo ssp. zelnyi. Opis tejto ssp. bol publikovaný v Zool. Meded. 46: 269 – 271, Taf. I, figs. 1 – 3, 6: (v origináli obr. 4 a 6 sú prehodené).

Zomrel po ťažkej chorobe dňa 27. septembra 1995 v Žiline.

Jeho zbierka hmyzu je uložená na viacerých miestach. Jedna jej časť, ktorá je súčasťou zbierky jasoňov Curta Jacobea Eisnera a obsahuje i typový materiál z vyššie uvedených poddruhov sa nachádza v Rijksmuseum van Natuurlijke Historie v Leidene v Holandsku. Ďalšie časť jeho zbierky v počte asi 565 kusov motýľov z čeľadí Papilionidae a Pieridae sa nachádza v depozitári Považského múzea v Žiline – Budatíne. Najväčšia časť jeho zbierky sa nachádza v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave, kde je i časť typového materiálu, ktorý sa zachoval na území Slovenska. Časť jeho zbierky je „nadrobno roztrúsená“ po súkromných zbierkach iných zberateľov.

• Zelný, J.: 1956, Melanizmus u Parnassius apollo L. v karpatskej oblasti severného Slovenska (Melanismus bei Parn. apollo L. im Karpatengebirge der nördlichen Slowakei). Biológia 11: 106 – 111, Bratislava.
• Zelný, J.: 1956, Parnassius mnemosyne mesoleucus Fruhst. aus der Kleinen Fatra. Zeitschrift d. Wiener entomol. Ges., 41, 257 – 263, Wien.
• Zelný, J.: 1956, Pieris napi L. subsp. fatraica Staněk z Malej Fatry (Pieris napi fatraica St. aus dem Gebirge der Kleinen Fatra). Biológia 11, 548 – 558, Bratislava.
• Zelný, J.: 1957, Vorläufige Mitteilungen über Pieris bryoniae O. und Pieris napi L. aus der Kleinen Fatra. Zeitschrift d. Wiener entomol. Ges., 42, 85 – 93, 11. obr., Wien.
• Zelný, J.: 1957, Zur Kenntnis von Parnassius mnemosyne (L.) in der Slowakei. Zeitschrift d. Wiener entomol. Ges., 42, 116 – 127, 136 – 140, Wien.
• Zelný, J.: 1961, Zur Kenntnis von Pieris bryoniae O. aus den Karpaten. Zeitschrift d. Wiener entomol. Ges., 46, 19 – 22, 58 – 64, 100 – 110, 2 tab., Wien.
• Zelný, J.: 1978, Nomina collectiva, kolektívne názvy aberácií rodu Parnassius F. Entomologický Zpravodaj (Ostrava – Poruba), 8, 69 – 75.
• Zelný, J.: 1979, Parnassius apollo strecsnoensis Pax v Malej Fatre. Entomologický zpravodaj (Ostrava – Poruba), 9 (4), 63 – 71.
• Zelný, J. & Štěrba, V.: 1956, Pieris bryoniae O. ssp. aus dem Karpatengebirge der Slowakei. Zeitschrift d. Wiener entomol. Ges. 41, 276 – 285, 8 obr., Wien.
• Eisner, C. & Zelný, J., 1974: Neue Unterarten von Parnassius apollo L. und Parnassius mnemosyne L. (Parnassiana nova XLVII.) Zool. Meded., 46, 269 – 273, Taf. 1 – 2.
• Eisner, C. & Zelný, J., 1977: Bemerkungen über Parnassius in den Karpaten und der Tschechoslowakei. (Parnasiana nova LI). Zool. Meded., 51, 95 – 97.

• Smutný, A. E.: 1941 – 1943. Zápisnice z činnosti Slovenskej entomologickej spoločnosti v Žiline.
• Hrubý, K.: 1964. Prodromus lepidopter Slovenska. SAV Bratislava, 94 – 95.
• Smetana, O.: 1969. Entomologická bibliografie Československa.
• Moucha, J., Ujčík, J., Okáli, I., Varga, J.: 1971. Súpis entomologických zbierok v československých múzeách. Bratislava, 53 pp: (Zelný Ján: 14 – 15).
• Reiprich, A. & Okáli, I.: 1988. Dodatky k Prodromu Lepidopter Slovenska. I. zväzok. Veda, SAV, Bratislava: (Zelný Ján: 35, 39).
• Okali, I. et al.: 1996. Slovník slov. zoológov a zoológov so vzťahom k územiu Slovenska. (Zelný Ján, dipl. techn., 131).
• Kizek, T.: 1996. Ján Zelný (26. 8. 1920 – 27. 9. 1995). Entomofauna Carpatica, 7: 27 – 28.
• Koleška, Z.: 1998. Seznam biografií československých entomologů (entomologové nežijíci) Dodatky, doplňky a opravy biografických hesel „Seznamu biografií čs. entomologů (entomologové nežijíci) I.“ ve svazcích 1 – 15 z let 1979 – 1995. Klapalekiana, 34, Supplementum, 1 – 238: (Zelný Ján: 225 – 226 + portrét).
• Kizek, T.: 1999. Ochrana jasoňa červenookého na Slovensku. Enviromagazin, 4: 30.
• Kříž, K.: 2000. Ľudia, hmyz, udalosti. Spomíname: Ján Zelný (* 26. 8. 1920 – † 27. 9. 1995), In: Entomol. magazín: Hmyz, I (2): 52, Bratislava.
• Gaedike, R. & Groll, E. K. eds. 2001. Entomologen der Welt (Biografien, Sammlungsverbleib). Datenbank, DEI Eberswalde im ZALF e. V.: „Zelny Jan“: (internet).
• Kříž, K.: 2001. História výskumu fauny motýľov Rajeckej doliny. In: Spravodajca mestského Múzea, 9: 12 – 13, Rajec.
• Groll, E. K. [ed.]: 2006. Entomologen der Welt (Biographien, Sammlungsverbleib). Datenbank 2. Version, DEI im ZALF e.V.: „Zelný Ján“: (internet).
• Kříž, K.: 2007. Dejiny a entomológia. Kto bol…? Anton Emil Smutný (1919 – 1989). Bratislava, In: Entomol. magazín: Hmyz, V (13): p. 2 – 4 + portrét + autogram + 4 far. obr.
• Kříž, K.: 2011. Jasoň červenooký (Parnassius apollo Linnaeus, 1758) na Slovensku. História výskumu a ochrana. SAŽP, Dolis, 240 pp.