Ján Pásztor

Základnú a strednú školu, ktorú zavŕšil maturitou v roku 1930, absolvoval v rodnej Prievidzi. Štúdium teológie začal v nitrianskom seminári. Počas štúdia ho biskup Karol Kmeťko vyslal na štúdium do Prahy na Karlovu univerzitu. Kňazskú vysviacku prijal 30. septembra 1934 v Nitre. Počas kaplánskej služby v Močenku (1934 – 1936) a v Bytči (1937) pokračoval v štúdiách a v roku 1937 získal doktorát teológie na Karlovej univerzite. V roku 1937 bol kaplánom v Trenčíne, a od roku 1938 profesorom na gymnáziu v Žiline. Súčasne študoval na bratislavskej univerzite, kde v roku 1942 získal titul doktora práv. Stal sa farárom v Dubnici nad Váhom a od roku 1947 bol dekanom ilavského dekanátu.

V roku 1950 bol internovaný v kňazskom sústreďovacom tábore v Močenku a v roku 1953 bol väznený. Po prepustení pracoval ako správca farnosti v Jasenici (1953) a v Nitre-Dolnom meste (1954 – 1961), ako riaditeľ Biskupského úradu v Nitre (1955 – 1961). V rokoch 1961-1965 účinkoval ako farár a okresný dekan v Púchove, potom zastával funkciu generálneho vikára biskupa E. Nécseya, zároveň ho vymenovali za sídelného kanonika. V roku 1967 ho pápež Pavol VI. vymenoval za konzultora rímskej komisie pre revíziu cirkevného zákonníka, čím sa stal spolutvorcom nového Kódexu kánonického práva (CIC), ktorý vstúpil do platnosti v roku 1983. Po smrti arcibiskupa E. Nécseya (1968) sa stal kapitulným vikárom,

Začiatkom šesťdesiatych rokov sa obnovili rozhovory medzi česko-slovenskou vládou a Vatikánom o vzájomných vzťahoch, ktoré sa v päťdesiatych rokoch celkom zmrazili. Jednou z najpodstatnejších častí rokovaní bola otázka obsadenia biskupských stolcov. Na Slovensku sa posledné oficiálne vymenovanie a vysvätenie biskupov uskutočnilo ešte v lete 1949, krátko pred prijatím tzv. cirkevných zákonov. Tie vyžadovali predbežný štátny súhlas na vymenovanie do akejkoľvek duchovnej funkcie, čiže aj biskupa. Ďalšie vysvätenia biskupov sa preto robili už tajne a títo biskupi väčšinou skončili vo väzení alebo v emigrácii. Keď v júni 1972 zomrel rožňavský administrátor Róbert Pobožný, zostalo Slovensko bez jediného oficiálne pôsobiaceho biskupa.

Česko-slovensko--vatikánske rokovania o menovaní biskupov dlho neprinášali konkrétne výsledky. Kompromisná dohoda sa dosiahla až v roku 1973. Vatikán navrhol Jána Pásztora a Júliusa Gábriša a štát Jozefa Feranca a Josefa Vranu pre Olomouc. Vo februári 1973 pápež Pavol VI. vymenoval a začiatkom marca 1973 Agostino kardinál Casaroli vysvätil v Nitre troch nových slovenských biskupov. Ján Pásztor sa stal biskupom v Nitre. Za svoje biskupské heslo si zvolil Deo et proximo (Bohu a blížnemu). Július Gábriš sa stal apoštolským administrátorom v Trnave a Jozef Feranec sídelným biskupom v Banskej Bystrici.

• TK KBS. Pripomíname si nedožité 100. výročie narodenia biskupa Pásztora [online]. 27.01.2012 07:00, [cit. 2013-01-25]. Dostupné online.