Róbert Pobožný

Narodil sa do rodiny zlievača železa ("ferri fusor") Benjamína Pobožného a Márie, rod. Schmidt. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v Rožňave. Teológiu študoval na Pázmaneu vo Viedni. Svoje štúdia tu dovŕšil získaním titulu doktora teológie v roku 1915.[2] V roku 1913 bol v Rožňave vysvätený za kňaza. S výnimkou krátkeho pôsobenia v Gelnici ako kaplán a núteného pobytu v izolácii v Čechách v päťdesiatych rokoch 20. storočia ustavične pôsobil na biskupskom úrade v Rožňave v rôznych funkciách.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR sa zúčastňoval rokovaní medzi česko-slovenskou vládou a Svätou stolicou o riešení cirkevných pomerov v ČSR. Bol aj členom komisie, ktorá pripravovala zmluvu Modus Vivendi.[1]

Po smrti biskupa Michala Bubniča ho 22. februára 1945 sídelná kapitula zvolila za kapitulárneho vikára. V roku 1948, aj s ohľadom na jeho skúsenosti s vyjednávaním medzi Vatikánom a štátom, sa z poverenia biskupov Slovenska zúčastnil rokovaní na Ústrednom výbore národného frontu v Prahe.[1]

22. júna 1949 ho pápež Pius XII. vymenoval za titulárneho biskupa neilinského. Za biskupa bol vysvätený v Trnave 14. augusta 1949. Hlavným svätiteľom bol olomoucký arcibiskup Josef Matocha.[3] Diecézu spravoval až do svojej smrti ako apoštolský administrátor a nikdy nebol oficiálne menovaný za rožňavského biskupa.

Po tom, čo komunistická vláda násilne rozpustila kňazské semináre a rehole, biskup Pobožný tajne vysvätil viacerých kňazov. Najznámejším takýmto svätením bolo vysvätenie Pavla Hnilicu, SJ najprv za kňaza a následne 2. januára 1951 za biskupa. Toto svätenie prebehlo bez vedomia Svätej stolice, následne ale bolo Svätou stolicou akceptované bez akýchkoľvek výhrad.

Postupne ho štát úplne izoloval od kňazov a veriacich a fakticky bol domácim väzňom v biskupskej rezidencii. V rokoch 1953 - 1956 ho internovali, spolu s ďalšími česko-slovenskými biskupmi, do Myštěvsi pri Novom Bydžove a následne do Roželova (dnes súčasť obce Hvožďany v okrese Příbram).[1]

V rokoch 1963 - 1965 sa Róbert Pobožný zúčastňoval zasadaní II. vatikánskeho koncilu s výnimkou prvého zasadania. Počas svojho pobytu v Ríme písomne informoval pápeža Pavla VI. o tajnej biskupskej vysviacke Pavla Hnilicu. Pápež následne vysviacku potvrdil.[1]

V rokoch 1965 – 1969 ako predseda Slovenskej liturgickej komisie sa Róbert Pobožný významnou mierou zaslúžil o zavedenie obnoveného obradu svätej omše, ktorý bol zavedený v latinskej cirkvi po II. vatikánskom koncile. Na Slovensku bol obnovený obrad svätej omše definitívne zavedený 1. adventnou nedeľou 30. novembra 1969. Prvá „vzorová“ omša bola slávená 10. novembra 1969 v kostole sv. Františka Xaverského v Rožňave.[1]

Zomrel v Rožňave 9. júna 1972. Po jeho smrti zostal biskupský stolec neobsadený až do roku 1990, keď bol za nového biskupa menovaný Eduard Kojnok.

• Záznam o narodení a krste v matrike farnosti Tisovec