Ján Jurišta

Študoval španielčinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.[4] Počas štúdií absolvoval jazykový kurz na Kube.[4] Neskôr pracoval v latinskoamerickej redakcii zahraničného vysielania Rádio Praha a ako novinár pôsobil aj v Ekvádore. Po zámene žurnalistickej kariéry diplomatickou pôsobil v troch etapách šestnásť rokov v Latinskej Amerike. Najprv na poste tlačového a kultúrneho pridelenca v Havane, potom ako veľvyslanec ČSSR v Buenos Aires a napokon opäť vo funkcií titulára v Argentíne s pôsobnosťou aj pre Uruguaj a Paraguaj už ako reprezentant Slovenska. Za súčinnosť pri realizácii objednávok ČSSR v Argentíne, kde sa postavili tri elektrárne a za výsledky v politickej oblasti, dostal štátne vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu“.[5] Pred novembrom 1989 i po ňom pracoval aj na ministerstve zahraničných veci a vo vrcholových straníckych štruktúrach.[4] Bol tiež krátkodobo zamestnaný vo viacerých súkromných firmách.[1] Koncom deväťdesiatych rokov sa vrátil do diplomacie.

V roku 1998 vydal publikáciu Sto mesiacov po nežnej: Slovensko v závoze majetkového prevratu a medzinárodný kontext. V roku 2009 nasledovala kniha Prehra víťazov s podtitulom Opakované globálne zlyhanie kapitalizmu vracia do hry socializmus v novej podobe. Najnovšie mu v roku 2013 vyšla kniha Zákulisie premien sveta.[6]

V súčasnosti je Ján Jurišta pracujúci dôchodca. Externe pôsobí na Fakulte managementu UK, kde vyučuje španielčinu a predmet Globálne procesy svetovej ekonomiky.[4]

Súčasnú politickú situáciu vychádzajúc z kritiky nadnárodných korporácií a bánk, nazýva tzv. totalitou trhu.[2][7] Na Slovensku sa podľa jeho slov uplatňuje cenzúra zamlčiavaním, ktorá napríklad neumožnila zverejnenie pozitívnych názorov na socializmus v ekonomickej a sociálnej sfére. Jurišta preto vyzýva k informačnej a vedomostnej revolúcii, ktorá by umožnila kvalifikované zapojenie sa verejnosti do zdemokratizovania ekonomiky. Zákon o registrovaných partnerstvách by podpísal.[8] V protipóle s radikálnym komunizmom neplánuje znárodňovať, ale vytvárať nové štátne podniky, ktoré by mali konkurovať súkromným a využiť najmodernejšie biotechnológie a počítačovú techniku (ako príklady uvádza výrobu liekov, potravín a obojživelných záchranných vozidiel, ktoré považuje pod vplyvom klimatických zmien a s nimi súvisiacich prírodných katastrof za veľmi dôležité; exportovať by chcel taktiež minerálnu vodu a nábytok). Chce vytvoriť model, kde bude vyvážený vzťah medi súkromným a štátnym sektorom. [9]

Do kampane išiel bez finančnej podpory a podľa prieskumov má podporu 1,1%.[10], 0,88%.[11] a 1,3%.[12] Vystúpil v RTVS, TA3, Fun Rádiu,[13] Európa 2, TV Markíza[14] a ďalších médiách.

V prvom kole voľby nakoniec získal 12 209 hlasov (0,64 % z odovzdaných hlasov) a zo 14 kandidátov skončil na 8. mieste.[15]

• Sto mesiacov po nežnej: Slovensko v závoze majetkového prevratu a medzinárodný kontext, 1998
• Prehra víťazov, Iris, 2009[6]
• Zákulisie premien sveta, 2013