Ján Andrej Segner

Bol synom výbercu daní a mestského komorného (správcu mestskej pokladne), evanjelika Ján Michal Segner (Segnerovci[2]) zo Svätého Jura a jeho manželky Márie Žofie, rod. Fischerovej. Jeho rodný dom - Segnerova kúria stojí v Bratislave na Michalskej ulici číslo 7 a je dnes chránenou kultúrnou pamiatkou.

Od roku 1714 študoval na mestskom gymnáziu, kde sa už čoskoro preukázalo jeho neobyčajné nadanie na matematiku a fyziku. V roku 1725 začal študovať medicínu, filozofiu a matematiku na univerzite v Jene. Ešte pred dosiahnutím akademickej hodnosti publikoval rôzne menšie práce. Ako promovaný doktor pracoval od roku 1730 opäť vo svojom rodnom meste. Táto práca ho však neuspokojovala a tak sa o dva roky neskôr 1732 vrátil do Jeny, kde nadobudol titul Magistra a od roku 1733 viedol ako súkromný docent prednášky z matematiky a medicíny. V roku 1735 reflektoval na ponuku prísť do Göttingenu, kde mu bol udelený titul profesora matematiky a prírodných vied, vytvorený špeciálne pre neho. Ako jeden z prvých prírodovedcov viedol experimentálne prednášky z chémie, je zodpovedný aj za stavbu Univerzitnej hvezdárne v Göttingene. V roku 1754 bol ako profesor matematiky a fyziky povolaný na Hallskú univerzitu ako nástupca filozofa a matematika Christiana Wolffa. Tu nechal zriadiť Hallskú hvezdáreň. K jeho študentom, ktorí u neho v Halle promovali, patrili Christian Garve 1766 a August Niemeyer 1777. Ako jeden z najvýznamnejších prírodovedcov svojich čias, bol Segner členom Pruskej akadémie vied v Berlíne, Kráľovskej spoločnosti v Londýne a Ruskej akadémie vied v Petrohrade. Zaoberal sa i astronómiou, princípmi existencie svetla, regulovaním krvného tlaku.

Jeho hrob sa nachádza na hallskom cintoríne Stadtgottesacker.

V Halle je po ňom pomenovaná ulica a škola a kráter na Mesiaci.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Andrej Segner

• Záznam o krste v bratislavskej evanjelickej matrike