Ignacy Mościcki

Ignacy Mościcki (* 1. december 1867, Mierzanowo, Poľsko – † 2. október 1946, Versoix, Švajčiarsko)[1] bol poľský vedec, politik a medzivojnový prezident.

Ignacy Mościcki
3. prezident Poľska
V úrade
4. jún 1926 – 30. september 1939
Stanisław Wojciechowski Władysław Raczkiewicz (v exile)
Biografické údaje
Narodenie1. december 1867
Mierzanowo, Poľsko
Úmrtie2. október 1946 (78 rokov)
Versoix, Švajčiarsko
Vierovyznanierímskokatolícka cirkev
Rodina
Manželka
Michalina Czyżewska (z. 1932)
Maria Dobrzańska (1933 – 1946)
Deti4
Odkazy
Ignacy Mościcki
(multimediálne súbory)
 Politický portál
 Chemický portál
 Biografický portál

Životopis

Pochádzal z majetnej rodiny strednej šľachty a študoval chémiu na technickej univerzite vo Viedni a technickej univerzite v Rige. V roku 1912 sa stal členom katedry chémie na univerzite v Ľvove, kde pracoval až do roku 1922. Do roku 1926 napísal vyše 60 vedeckých prác z odboru chémie, ktoré mu priniesli medzinárodné uznanie.

Tzv. Májový prevrat Józefa Piłsudského v máji 1926 spôsobil odchod vtedajšieho prezidenta Stanislava Wojciechowského. Maršal Piłsudski (sám ponuku na post prezidenta odmietol) navrhol Mościckieho do funkcie prezidenta a 1. júna 1926 ho Sejm aj zvolil. Do roku 1935 zostal v politickom tieni maršala Piłsudského bez toho, že by mal výrazný politický vplyv.

23. apríla 1935 (19 dní po Piłsudského smrti) nadobudla účinnosť nová poľská ústava, ktorá dávala prezdientovi ďalekosiahle právomoci (napr. právo počas vojny alebo výnimočného stavu nominovať svojho nástupcu). Hoci všetci očakávali, že prezident Mościcki po nadobudnutí platnosti novej ústavy odstúpi a budú sa konať voľby podľa nových pravidiel, Mościcki odstúpiť nechcel (jeho volebné obdobie končilo až v roku 1940).

Po Piłsudského smrti vznikli v Poľsku dve mocenské centrá – skupina „zámok“ (pomenovaná podľa prezidentského sídla – kráľovského zámku vo Varšave) a skupina „dôstojníkov“ okolo nového poľského maršala Edwarda Śmigły-Rydza.

Poľská porážka v septembri 1939 donútila Moścického k odstúpeniu. Najprv utiekol do Rumunska, odkiaľ v decembri 1939 odcestoval do Švajčiarska, kde v roku 1946 zomrel. Z podnetu Lecha Walesu a Józefa Glempa boli jeho ostatky v roku 1993 prenesené do Poľska a pochované v krypte katedrály sv. Jána vo Varšave.[2] Ostatky jeho manželky sú pochované na varšavskom Powazkom cintoríne.

Na kráľovskom zámku bol v nedávnej minulosti znovu postavený mobiliár z jeho pracovne.

Referencie
  1. Ignacy Mościcki - prezydent Piłsudskiego [online]. Polskieradio.pl, 2014-06-01. Dostupné online. (poľsky)
  2. Ignacy Mościcki (1867-1946) [online]. Dzieje.pl (Portal historyczny). Podrobná biografie. Dostupné online. (poľsky)

Literatúra
  • Mościcki, Ignacy; Wałęsa, Lech; Drozdowski, Marian Marek. Ignacy Mościcki, Prezydent RP: Autobiografia. Warszawa: Wydawnictwo Bellona, 1993. 338 S. ISBN 83-11-08265-0.
  • Lichocka, Halina. Ignacy Mościcki (1867-1946). Inżynier aj wynalazca. Warszawa, 2006. 313 S. ISBN 83-87992-45-3.
  • Nowinowski, Sławomir M. Prezydent Ignacy Mościcki. Warszawa: BGW, 1994. 137 S. ISBN 83-7066-578-0.

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ignacy Mościcki na českej Wikipédii.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.