Hraboš tatranský

Hraboš tatranský (iné názvy: hrabošík tatranský[2][3], hrabáč tatranský[3] ; lat. Microtus tatricus syn. Pitymys tatricus[3]) je endemitom Karpát. Nominátny poddruh Microtus tatricus tatricus žije v Západných Karpatoch na Slovensku a v Poľsku, poddruh Microtus tatricus zykovi žije vo Východných Karpatoch na Ukrajine a v Rumunsku. Celková početnosť sa odhaduje na 200 000 – 250 000 jedincov. Výskyt na Slovensku bol doložený na 9,1 % územia.[2]

hraboš tatranský
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
[1]
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Microtus tatricus
Kratochvíl, 1952
Synonymá
hrabáč tatranský,
hrabošík tatranský,
Pitymys tatricus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Rozšírenie na Slovensku

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 39 (9,1 % rozlohy Slovenska, do roku 1964 len v 10, 2,3 %) v nadmorských výškach 500 (Veľká Fatra) – 2 343 m n. m. (sedle Váhy vo Vysokých Tatrách).[2] Na Slovensku obýva klimaxové horské lesy najčastejšie v nadmorských výškach 1 100 – 1 700 m n. m. v týchto pohoriach: Veľká Fatra, Malá Fatra, Kremnické vrchy, Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Západné Tatry, Vysoké Tatry, Belianske Tatry, Muránska planina a Chočské vrchy.[2]

Biotop

Preferuje vlhké, chladnejšie stanovištia so silnejšou vrstvou organickej hmoty (humusu) a bohatým podrastom. Osídľuje vegetáciou zarastené skalné sutiny a to od alpských lúk až po zapojené horské inverzné doliny, ktorými zostupuje do nižších polôh.[4]

Evolúcia druhu

Spoľahlivým rozlišovacím znakom hraboša tatranského je jeho karyotyp – diploidný počet chromozómov a základný karyotyp (2N=32, NF=46) sú jedinečným znakom v rámci rodu Microtus. Geneticky je hraboš tatranský príbuzný s hrabošom alpínskym (Microtus multiplex), Microtus liechtensteini a Microtus bavaricus (Martinková et al., 2007). Od spoločného predka sa oddelil v holocéne.

Referencie
  1. IUCN Red list 2017.1. Prístup 25. júna 2017.
  2. KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Ján Krištofík, Peter Fenďa, Michal Stanko, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Hrabošík tatranský - Microtus tatricus, s. 125 - 128.
  3. BALÁŽ, Ivan; AMBROS, Michal; TULIS, Filip, et al. Hlodavce a hmyzožravce Slovenska. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, fakulta prírodných vied, 2013. ISBN 978-80-558-0437-8. Kapitola Hrabošík tatranský, s. 54 - 55.
  4. ŠOP SR: Hraboš tatranský http://www.sopsr.sk/natura/doc/priaznivy_stav/43.doc

Zdroje
    • Jurdíková N., Žiak D., Kocian Ľ. 2000. Habitat requirements of Microtus tatricus: microhabitat and macrohabitat. Výskum a ochrana cicavcov na Slovensku 4, 41-49.
    • Martínková N., Dudich A. 2003. The fragmented distribution range of Microtus tatricus and its evolutionary implications. Folia Zoologica 52, 11-22.
    • Martinkova, N., J. Zima, M. Jaarola, M. Macholan and F. Spitzenberger, F. 2007. The origin and phylogenetic relationships of Microtus bavaricus based on karyotype and mitochondrial DNA sequences. Folia Zool. Brno: 56, 39 – 49.
    • Musser, G. G. and M. D. Carleton. 2005. Superfamily Muroidea. Pp. 894 – 1531 in Mammal Species of the World a Taxonomic and Geographic Reference. D. E. Wilson and D. M. Reeder eds. Johns Hopkins University Press, Baltimore.

    Iné projekty
    This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.