Hospodársky liberalizmus

Hospodársky liberalizmus (iné názvy: ekonomický liberalizmus, liberálna ekonomická teória, trhový liberalizmus) je skupina ekonomických teórií a ideí, ktoré presadzujú slobodu disponovať svojou pracovnou silou (na rozdiel od otroctva) a plodmi svojej práce (t.j. požaduje sa súkromné vlastníctvo), slobodu obchodovať, uzatvárať zmluvy, podnikať atď.. Z tejto definície vyplýva, že hospodársky liberalizmus nevyhnutne musí presadzovať trhové hospodárstvo, ale definícia a-priori nevylučuje intervenciu štátu (ak má trh problémy a dotknuté osoby s intervenciou súhlasia), ani iné organizačné formy podnikania (družstvá, asociácie a pod.). Hospodársky liberalizmus nie je zhodný s politickým liberalizmom. [1]

Dôraz na súkromné vlastníctvo a slobodné zmluvné vzťahy teda tvorí základ hospodárskeho liberalizmu. Liberálne ekonomické teórie ďalej tvrdia, že jednotlivci v ekonomickom prostredí konajú najmä vo vlastnom záujme, a umožniť im to bez akýchkoľvek obmedzení vedie k najlepšiemu výsledku (samozrejme, za predpokladu existencie súdnej a slabej štátnej moci).

Hospodársky liberalizmus vznikol v 17. storočí ako súhrn názorov odporcov štátnych zásahov vyplývajúcich z vtedy prevládajúceho merkantilizmu; hospodársky liberalizmus je okrem toho typický pre fyziokratov a vzorne ho prezentuje Adam Smith. [2]. Typické školy, ktoré spadajú pod hospodársky liberalizmus od 19. storočia sú klasická ekonómia (presnejšie: len jej hlavná časť), neoklasická ekonómia a rakúska škola. Liberálne ekonomické teórie sa čiastočne vytratili od 30. rokov do 60. rokov dvadsiateho storočia. V tomto období boli nahradené keynesovskými ekonomickými teóriami, ktoré často požadujú takzvanú zmiešanú ekonomiku s výraznými štátnymi zásahmi. V 70. rokoch 20. storočia nastal návrat prevahy ekonomického liberalizmu (neoklasickej ekonómie a rakúskej školy), napríklad monetarizmu. Na začiatku 21. storočia zas nastal odklon od ekonomického liberalizmu.