Homolov puč

Homolov puč (čes. Homolův puč)[pozn 1] alebo vojenský zásah ústrednej česko-slovenskej vlády na Slovensku bol vopred naplánovaný vojenský zásah česko-slovenských ozbrojených síl na území Slovenskej krajiny v noci z 9. na 10. marca 1939. Bol vykonaný na príkaz česko-slovenského prezidenta Emila Háchu a na podnet českého generála Aloisa Eliáša. Zároveň s príkazom na vojenskú intervenciu bol aktom prezidenta Emila Háchu odvolaný z funkcie predsedu vlády Slovenskej krajiny Jozef Tiso spolu s celou vládou a dosadený nový premiér Karol Sidor. Bol vyhlásený mimoriadny stav so stanným právom, kedy po 19. hodine večernej sa nesmeli občania pohybovať po uliciach.

Divízny generál Bedřich Homola

Akcia dala zámienku nacistickému Nemecku k zakročeniu v podobe „pacifikačnej akcie“, príp. poskytnutiu pomoci utláčaným Slovákom, a tak viedla k definitívnemu rozbitiu Česko-Slovenska. Na porade Adolfa Hitlera s Joachimom von Ribbentropom, Josephom Goebbelsom a maršalom Wilhelmom Keitlom popoludní 10. marca bolo prijaté definitívne rozhodnutie o obsadení zvyšku Česka 15. marca 1939.[3]

Príčiny a priebeh

Českí politici si uvedomovali nebezpečenstvo rozpadu Česko-slovenskej republiky, preto už 12. februára 1939 sa z iniciatívy Aloisa Eliáša zišli na tajnej porade v obci Unhošť neďaleko Prahy. Tu si spresnili podmienky zákroku voči slovenskej strane. Ich konanie bolo podmienené hlavne nečinnosťou Jozefa Tisa, vtedajšieho premiéra Slovenskej krajiny, proti separatistickým snahám väčšiny slovenských politikov a podvratnej činnosti ríšskej tajnej služby na území Slovenska.

V noci z 9. na 10. marca 1939 vyhlásila česko-slovenská vláda (bez vedomia ministra Karola Sidora) v autonómnej Slovenskej krajine mimoriadny stav (štatárium). Bolo internovaných asi 250 osôb spomedzi slovenských radikálov, hlavne z HSĽS a Hlinkovej gardy (HG). Vojenská akcia bola namierená voči slovenským nacionalistom a členom HG na kľúčových pozíciách v štátnej správe. Táto operácia trvala asi 24 hodín a nepriniesla žiaden úspech, len zhoršenie vzťahov medzi autonómnou krajinou a centrálnou vládou, čo urýchlilo rozpad Česko-Slovenska. Vymenovanie za predsedu autonómnej vlády J. Siváka, ktorý sa práve nachádzal v Ríme na inaugurácii pápeža Pia XII., bolo politicky nešikovné. J. Sivák sa však zriekol postu a následne vymenovala centrálna vláda Karola Sidora.

V Bratislave bol postrelený gardista Anton Kopal a o niekoľko hodín v štátnej nemocnici skonal.[4]

Neskorší názov tejto akcie ako „Homolov puč“ je odvodený od mena divízneho generála Bedřicha Homolu, ktorý bol veliteľom VII. armádneho zboru v Banskej Bystrici a podpísal vyhlášku o výnimočnom stave, v ktorej sa na teritóriu svojho zboru ustanovil za vykonávateľa všetkej správnej a súdnej moci. V skutočnosti je tzv. Homolov puč len často používaný nesprávny výraz pre mimoriadny stav vyhlásený česko-slovenskou vládou a pre vojenskú akciu zatýkania gardistov a obsadzovania strategických bodov. Tento výraz vytvorili v mediálnej kampani slovenské gardistické denníky.

Následok mimoriadneho stavu

Vojenská intervencia vyprovokovala konanie slovenských radikálov a členov HSĽS k intenzívnej činnosti smerujúcej k rozpadu republiky za výdatnej pomoci nacistického Nemecka, ktoré im požičalo vysielač viedenského rozhlasu. O štyri dni, 14. marca 1939, tak bol v Senáte odhlasovaný vznik Slovenského štátu.

Poznámky

Homolov puč je zaužívané nesprávne označenie[1][2] pre túto udalosť. Názov bol odvodený od meno divízneho generála Bedřicha Homolu, ktorý bol veliteľom pozemného vojska na Slovensku so sídlom v Banskej Bystrici. Nešlo ale o vojenský puč uskutočnený z iniciatívy vojska, ale o mimoriadny stav vyhlásený ústrednou vládou.

Referencie

Homolov puč. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 140-141.
Homolov puč. In: Encyklopédia Slovenska II E-J. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. s. 288.
Bystrický, Valerián (2010), „Vojenský zásah ústrednej vlády na Slovensku 9. – 11. marca 1939“, Historický časopis 58 (3): 466, ISSN 0018-2575, http://www.historickycasopis.sk/pdf/Historicky_casopis_3_2010.pdf#page=51
TOMČÍK, Vladimír. Homolov puč urýchlil zánik Československa. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2020-03-22]. ISSN 1335-4418.

Použitá literatúra

Ivan Kamenec: „Hektické mesiace slovenských dejín“, z archívu SNA a SAHI, Historická revue 3/12, str. 12, ročník XXIII.

Externé odkazy

Armáda. Vojenství – tzv. Homolov puč
Zlatica Zudová-Lešková: Výnimočný stav na Slovensku v marci 1939 a „Homolov puč“, in: Rozbitie alebo Rozpad? Historické reflexie zániku Česko-Slovenska, Veda, Bratislava 2010.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[3] Homolov puč je zaužívané nesprávne označenie[1][2] pre túto udalosť. Názov bol odvodený od meno divízneho generála Bedřicha Homolu, ktorý bol veliteľom pozemného vojska na Slovensku so sídlom v Banskej Bystrici. Nešlo ale o vojenský puč uskutočnený z iniciatívy vojska, ale o mimoriadny stav vyhlásený ústrednou vládou.

[1] Homolov puč. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2010. 686 s. ISBN 978-80-970350-0-6. Zväzok 6. (His – Im), s. 140-141.

[2] Homolov puč. In: Encyklopédia Slovenska II E-J. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. s. 288.

[4] Bystrický, Valerián (2010), „Vojenský zásah ústrednej vlády na Slovensku 9. – 11. marca 1939“, Historický časopis 58 (3): 466, ISSN 0018-2575, http://www.historickycasopis.sk/pdf/Historicky_casopis_3_2010.pdf#page=51

[sme-tomcik-5] TOMČÍK, Vladimír. Homolov puč urýchlil zánik Československa. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2019-03-14. Dostupné online [cit. 2020-03-22]. ISSN 1335-4418.