Hodinová veža (Plovdiv)

Plovdivská hodinová veža sa nachádza na vrchole pahorku Sachat tepe,[1][2][3][4][5][7][10][6][8] známeho aj pod oficiálnym názvom Danov chălm (bulh. Данов хълм)[2][4] v centrálnej časti mesta Plovdiv západne od trojice pahorkov, nazývaných Trichălmiе (bulh. Трихълмие, doslova Trojpahorčie) na ktorých sa rozprestiera najstaršia časť mesta.[4][6] Lokalita vybraná na výstavbu veže slúžilo na meranie času už od dávnych vekov,[3][4] čo bolo doložené tým, že na východnom svahu pahorku boli objavené pozostatky vodných a slnečných hodín z obdobia Starovekéko Ríma.[3] Nachádza sa na severnom z dvoch vrcholov pahorku Sachat tepe, ktorému sa hovorí Sacha (bulh. Саха).[8]

Už v dávnych dobách sa v lokalite dnešnej hodinovej veže meral čas.[3][4] Na východnom svahu sa už v časoch Starovekého Ríma nachádzali vodné hodiny,[3] ktoré boli súčasťou rímskeho chrámu bohyne Venuše a slnečné hodiny,[3][8][9] ktoré boli objavené pri vykopávkach v roku 1920.[8][9] Historici predpokladajú, že tieto slnečné hodiny pochádzajú z roku 161.[9]

Prvá hodinová veža bola postavená na vrchole pahorku Sachat tepe pravdepodobne už niekedy koncom 16. storočia[10][4][5][8][9], prípadne najneskôr počiatkom 17. storočia,[5][6][8][9] presný dátum výstavby však nie je známy.[3][5] Jedná sa tak o najstaršiu hodinovú vežu na území Bulharska.[3] Predpokladá se, že sa dokonca v dobe vzniku jednalo o prvú mestskú hodinovú vežu na území Osmanskej ríše[10] (minimálne však išlo o jednu z najstarších)[4] a jednu najstarších vo východnej Európe.[10][6][8] Okrem merania času plnila aj funkciu požiarnej hlásky.[8] Požiare museli byť hlásené protipožiarnemu komandu, čo sa dialo pomocou zvukového signálu a to tak, že prípadný požiar ohlasoval príslušný zodpovedný človek výstrelmi z kanónu, ktorému sa v bulharčine hovorí top (bulh. топ).[11]

Prvá zmienka o hodinovej veži pochádza z roku 1611,[3][9] kedy sa o nej zmienil Francúz Le Fèvre[3][8][9] – sekretár francúzskeho veľvyslanca v Osmanskej ríši Achilla de Harlay de Sancyho[3] – vo svojich cestovateľských zápiskoch[3] ako o veži na druhom pahorku, ktorá každú hodinu odrátava čas po francúzsky.[3][8] Ďalšia zmienka o hodinovej veži sa nachádza v zápiskoch Henrika Ranzovena[3][9] – rytiera dánskeho kráľa Kristiána IV. – z 27. septembra[3] 1623,[3][9] kedy sa v Plovdive zastavil po ceste aj so svojou družinou a v pamätiach píše o hodinovej veži na jednom z pahorkov nad mestom, pri ktorej sa nachádza na druhom z vrcholov pahorku ešte jedna malá vežička a okolo sú aj nejaké ruiny.[3] O hodinovej veži sa zmienil aj turecký cestovateľ, spisovateľ a geograf Evliya Çelebi[3][9] v knihe Putovanie Evliyu Çelebiho po bulharských krajinách v strede 17. storočia, ktorá bola písaná počas jeho ciest po území dnešného Bulharska v rokoch 1651 – 1654 a v ktorej píše o pahorku pod názvom Sachat tepe na vrcholku ktorého sa nachádza hodinová veža, pripomínajúca minaret a o nádherných výhľadoch z tohto pahorku po meste.[3] Ďalšia zmienka pochádza od Angličana Johna Barburyho, ktorý cez Plovdiv prechádzal v roku 1664 po ceste z Viedne do Istanbulu a vo svojich pamätiach píše o Plovdive ako o meste v ktorom je stará veža s hodinami, čo mu prišlo divné, pretože nikde inde v tejto veľkej a barbarskej krajine, nič podobného nevidel[3].

Táto pôvodná veža zhorela začiatkom 19. storočia[5][8] Na jej základoch bola postavená súčasná kamenná hodinová veža[5][8] s talianskym hodinovým mechanizmom, ktorý sa tiež zachoval až do súčasnosti.[3][5] S výstavbou sa začalo v roku 1809, čo bolo spomenuté na nápise, ktorý sa zachoval na stene budovy[8] a budova bola dokončená v roku 1812.[6][8] Meno staviteľa súčasnej veže nie je známe. Ako vzor pre vzhľad budovy mu poslúžili morské majáky.[8] Na budove prebehla rekonštrukcia, ktorá prebehla v roku 1909 a ktorej sa zhostili bracigovkí staviteľskí majstri.[8] V roku 1883 bola veža vybavená z dôvodu nefunkčnosti starých hodín aj novými hodinami, vyrobenými vo Viedni. V 40. rokoch 20. storočia prestal tento hodinový mechanizmus fungovať, bol demontovaný a po nejakom čase daný do správy Etnografického múzea, kde jeho stopa končí.[8] Následne bol v roku 2003 opravený pôvodný taliansky mechanizmus.[3][9] V roku 1909 bola stavba zrekonštruovaná bracigovskými majstrami.[8] V roku 2013 prebehla parková úprava okolia hodinovej veže.[8]

Celková výška hodinovej veže dosahuje 17,75 metra,[3][4][6][8] je postavená v tvare vysokej úzkej veže[5][8] pripomínajúcej maják[8] a budova je postavená z kameňa.[5][8] Veža nemá ciferník a tak na nej nie je možné priamo vidieť presný čas.[3] ten bol určený tak že každá celá hodina (plus prípravný úder 5 minút pred celou hodinou) a každá pol hodina bola označená odbíjaním medeného zvonu, ktorý sa nachádza vnútri veže.[3] Zvon vo veži má hmotnosť 60 kg a vyrobili ho Georgi Limonov a Viktor Limonov (otec a syn) zo starej plovdivskej zvonolejárskej firmy Veliganov.[3]

Súčasný hodinový mechanizmus je talianskej výroby[3][8] a pochádza z roku 1808. Ozubené koleso odmeriava čas tak, aby mechanizmus inicioval údery každú pol hodinu, tzv. prípravný úder päť minút pred celou hodinou a následne každú celú hodinu. Na hodinách sa nachádza ceduľka s menom[3] výrobcu: BARBAGELATA ATONIO GENOVA.[3][8] Mechanizmus hodín nebol veľmi dlho funkčný no v roku 2003 ho opravil majster Ivan Todorov – Selskija z Karnobatu s pomocníkom. Oprava bola urobená na objednávku okresu a trvala pomerne dlho a to predovšetkým z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom boli chýbajúce časti hodinového mechanizmu, ktoré musel Ivan Todorov vyrobiť a druhým dôvodom bol približne mesiac, skúmania mechanizmu, kým majster pochopil princíp fungovania tohto mechanizmu, aby mohol byť správne obnovený. Okrem prvej zvláštnosti, ktorou je prípravný úder 5 minút pred celou hodinou totiž hodiny disponujú aj druhou anomáliou a tou je, že mechanizmus je konštrukčne nastavený tak, že v 12 hodín udiera dvadsaťštyrikrát namiesto očakávaných dvanásťkrát.[3]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[7]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.221 z roku 1927 ako "národná starožitnosť", štatút kulltúrnej pamiatky bol obnovený aj v Štátnom vestníku č. 4 z roku 1995 – ako dôvody ochrany boli pridané aj architektonická a staviteľská hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Kulata časovnik na Sachat tepe/ot srednite vekove vărhu miastoto na antičnija časovnik (bulh. Кулата часовник на Сахат тепе/от средните векове върху мястото на античния часовник, doslova Hodinová veža na Sachat tepe/z obdobia stredoveku na mieste antických hodín) oficiálny skrátený názov pamiatky je Časovnikovata kula, Sachat tepe (bulh. Часовниковата кула, Сахат тепе, doslova Hodinová veža, Sachat tepe).[7]

• Názov pahorku na ktorom hodinová veža stojí – teda Sachat tepe – znamená v preklade Hodinový pahorok, alebo Pahorok s hodinami.[2][4] Je to tak z dôvodu, že pahorok bol už od dávnych čias využívaný na meranie času.[2][3][4] V časoch osmanskej nadvlády ale predovšetkým z dôvodu existencie hodinovej veže na vrchole pahorku.[4]

• 
  Schody vedúce na vrchol pahorku Sachat tepe k hodinovej veži
• 
  Celkový pohľad na pahorok Sachat tepe s televíznou vežou vľavo a hodinovou vežou vpravo
• 
  Pohľad na plovdivskú hodinovú vežu zo severu
• 
  Pohľad na plovdivskú hodinovú vežu zo severovýchodu
• 
  Pohľad na časť pahorku Sachat tepe s hodinovou vežou - v pozadí Mladežki chălm
• 
  Pohľad na dva plovdivské osmanské pamiatky - mešita Džumaja vľavo dole a hodinová veža vpravo hore
• 
  Pohľad na vrcholovú časť pahorku Sachat tepe s hodinovou vežou
• 
  Pohľad na plovdivskú hodinovú vežu v noci
• 
  Detailný pohľad na arabský nápis na hodinovej veži
• 
  Plovdivská hodinová veža na dobovej fotografii zo 17. apríla 1936
• 
  Plovdivská hodinová veža na starej pohľadnici
• 
  Plovdivská hodinová veža nastarej pohľadnici

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hodinová veža (Plovdiv)