Electric Light Orchestra

Electric Light Orchestra (ELO) je britská rocková skupina, ktorú spolu s bubeníkom Bev Bevanom v roku 1970 v Birminghame založili skladatelia a multi-inštrumentalisti Jeff Lynne a Roy Wood. Ich hudobná produkcia bola ovplyvnená v tom čase populárnym progresívnym rockom. Hudba skupiny ELO je kritikou označovaná za futuristickú zmes aranžmánov, ktorá vychádza z hudobného štýlu The Beatles, označovaného aj ako Beatlesque, popu a klasickej hudby.[5] Potom, ako od skupiny v roku 1972 odišiel Roy Wood, ich lídrom sa stal Jeff Lynne, ktorý s kapelou realizoval svoje hudobné nápady. Stabilnými členmi zoskupenia po tomto ich novom štarte zostali Lynne, Bevan a hráč na klávesové nástroje, Richard Tandy.

Electric Light Orchestra

ELO na koncertnom pódiu v roku 1981 počas Time Tour
Základné informácie
Pôvod Birmingham, Anglicko, Spojené kráľovstvo
Žáner(-re) Progresívny pop[1][2]
symfonický rock[3]
art rock[4]
progresívny rock[1][5]
symfonický pop[6]
Pôsobenie 1970-1986
2000-2001
2012–súčasnosť
Vydavateľstvá Harvest, Warner Bros., United Artists, Jet, Columbia, Epic
Súvisiace články The Move, ELO Part II, The Orchestra, The Idle Race, Olivia Newton-Johnová
Webstránka jefflynneselo.com
Členovia skupiny:
Jeff Lynne
Richard Tandy
Bývalí členovia
Roy Wood
Bev Bevan

Zámerom pre vznik kapely ELO bola Lynneho a Woodova snaha produkovať moderne znejúce rockové a popové skladby, ktoré by mali zvuk pripomínajúci klasickú hudbu. Vychádzali z Woodovej predchádzajúcej kapely The Move, v ktorej s ním účinkovali aj Bevan a Lynne. V 70. a 80. rokoch 20. storočia skupina ELO vydala sériu albumov a singlov, ktoré dosiahli Top 10 hudobných rebríčkov. Dva albumy, prvý s diskonahrávkami, Discovery (1979), a druhý koncepčný album s témou science fiction, nazvaný Time (1981), dosiahli vrchol britských hudobných rebríčkov. V roku 1986 Lynne stratil záujem o kapelu a ukončil s ňou spoluprácu. Bevan reagoval vytvorením vlastnej kapely, ELO Part II, z ktorej sa neskôr stala hudobná skupina The Orchestra. Okrem krátkeho spoločného účinkovania medzi rokmi 2000–01, bola skupina ELO počas troch desaťročí prakticky neaktívna. V roku 2014 Lynne spolu s Tandym začali spolu vystupovať na koncertnom turné s novými nahrávkami, pod spoločným pseudonymom Jeff Lynne's ELO.

Medzi rokmi 1972 až 1986, počas svojej hlavnej štrnásťročnej hudobnej kariéry aktívneho nahrávania a koncertovania, skupina ELO na celom svete predala viac ako 50-miliónov hudobných nosičov.[7] Majú na svojom konte 19 kanadských (od CRIA), 21 amerických (od RIAA) a 38 britských (od BPI) hudobných ocenení.[8][9] V Spojených štátoch v polovici sedemdesiatych rokov skupina zaznamenala významný komerčný úspech. Boli v tomto období v médiách označení za „anglických chlapcov s veľkými husľami“.[10] Medzi rokmi 1972 až 1986 mali ELO dvadsať singlov v Top 20 rebríčku UK Singles Chart a pätnásť Top 20 v rebríčku Billboard Hot 100. Medzi ich rekordmi je aj najviac (20) singlov v Top 40 rebríčka Billboard Hot 100, ktoré získali bez toho aby v USA dosiahli v tomto hodnotení číslo jeden.[11][12] V roku 2017 bola skupina ELO v zložení: Wood, Lynne, Bevan a Tandy, uvedená do Rokenrolovej sieni slávy.[13]

Diskografia

Electric Light Orchestra

Electric Light Orchestra Part Two
  • 1990 Electric Light Orchestra, Part Two
  • 1994 Moment of Truth

Zloženie skupiny

Okrem hlavných členov s kapelou spolupracovalo viacero hudobníkov.

Referencie
  1. Night Moves: Pop Music in the Late '70s [online]. St. Martin's Press, 2000. Dostupné online. ISBN 978-0-312-19821-3.
  2. Electric Light Orchestra, Part II [online]. AllMusic. Dostupné online.
  3. HARDY, Phil. The Da Capo Companion to 20th-century Popular Music. [s.l.] : Da Capo Press, 1995. Dostupné online. ISBN 978-0-306-80640-7. S. 287.
  4. Disco, Punk, New Wave, Heavy Metal, and More: Music in the 1970s and 1980s. Ed. Ray, Michael. [s.l.] : Britannica Educational Publishing, 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-61530-912-2. Classical Influences: Art Rock and Progressive Rock, s. 105.
  5. Electric Light Orchestra [online]. AllMusic. Dostupné online.
  6. MACAN, Edward. Rocking the Classics: English Progressive Rock and the Counterculture. [s.l.] : Oxford University Press, 1997. Dostupné online. ISBN 978-0-19-509887-7.
  7. Electric Light Orchestra – Band History [online]. Elo.biz, [cit. 2011-10-02]. Dostupné online.
  8. RIAA [online]. RIAA, [cit. 2011-10-02]. Dostupné online.
  9. Home [online]. Bpi.co.uk, [cit. 2013-02-02]. Dostupné online.
  10. Rob Michel. Electric Light Orchestra: Eldorado [online]. [Cit. 2007-07-27]. Dostupné online.
  11. Casey Kasem's American Top 40 from 15 March 1986
  12. Robert Porter. Electric Light Orchestra – The USA Singles [online]. [Cit. 2007-07-27]. Dostupné online.
  13. Pearl Jam, Tupac Shakur and Joan Baez Will Join the Rock and Roll Hall of Fame - NYTimes.com [online]. [Cit. 2016-12-20]. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.