Hiiumaa (ostrov)
Hiiumaa (švéd. Dagö je jeden z estónskych ostrovov v Baltskom mori. Hiiumaa sa nachádza v severozápadnej časti Západoestónskeho súostrovia, severne od ostrova Saaremaa a západne od ostrova Vormsi. Zemepisné súradnice stredu ostrova sú 58° 53' 17" severnej šírky a 22° 41' 10" východnej dĺžky. Ostrov má rozlohu 989 km², je druhým najväčším ostrovom v Estónsku, a dosahuje maximálnu nadmorskú výšku 68 m.
Názov
V najstarších prameňoch sa ostrov vyskytuje ako Dageida, čo môže byť latinské spodobenie švédskeho názvu Dagö, odvodeného z dag („deň“) a ö („ostrov“). Je tiež možné, že zložka dag tu zastupuje časté škandinávske mužské meno, a že to nie je „denný ostrov“, ale „Dagov ostrov“. Estónsky názov Hiiumaa sa vykladá ako hiid („obr“) a maa („zem“, „územie“), teda „zem obrov“. Zaujímavé je aj porovnanie s fínčinou, ktorá má pre ostrov označenie Hiidenmaa, v ňom nájdem slovo hiisi (genitív hiiden), významovo zodpovedajúce estónskemu hiis (genitív hiie), teda „háj“, a to háj svätý, obetný, prípadne metonymicky aj božská bytosť, ktorá bola v háji uctievaná. Nie je vylúčené, že táto etymológia je pôvodná.
Geológia a geografia
Ostrov je tvorený prevažne vápenecom a morskými usadeninami antropogénu. Pôdy sú prevažne štrkové a pieskové.
Obyvateľstvo
Najväčšie mesto na ostrove je Kärdla. Obyvateľstvo sa zaoberá predovšetkým rybolovom a spracovaním rýb, ale tiež poľnohospodárstvom a chovom dobytku.
